Patril manželke jedinečného predvojnového futbalistu a neskôr trénera Ferdinanda Daučíka, po ktorom siahla v roku 1935 pražská Slavia a z nej sa dostal ako jediný Slovák aj na MS 1938. Práve on priviedol do veľkého futbalu Fialu.
Muž troch reprezentácií
„Ideme s Jankom do Budapešti po tovar,“ oznámil Daučík manželke. Písal sa rok 1946. Keď sa vrátili, sedeli s nimi v aute traja repatrianti, maďarskí futbalisti so slovenskými koreňmi. Načierno dovezené posily ŠK.
Jedným bol Rudolf Ilovszky a neuplynulo veľa času a o ďalších dvoch vedela futbalová Európa. Júliusa Schuberta zlákal v roku 1948 vtedy najlepší taliansky tím AC Turín (zahynul v troskách lietadla, keď sa vracal z Portugalska) a Ladislava Kubalu vyhlásili za futbalistu storočia FC Barcelona. Pred Cruyffom i Maradonom. V stredu uplynulo 15 rokov od Kubalovej smrti a o niekoľko dní to bude 90 rokov od jeho narodenia.
Daučík a Fiala sa zaslúžili o to, že legendárny futbalista, ktorého si privlastňovali vždy tri krajiny (Československo, Maďarsko, Španielsko), strávil dva úspešné roky na Tehelnom poli. A v Bratislave sa stihol aj oženiť. Vzal si Daučíkovu dcéru Annu…
Z Tehelného poľa do národného tímu
Narodil sa v Maďarsku, ale jeho dedo i otec boli Slováci. V kariére nosil na sebe tri reprezentačné dresy – najčastejšie španielsky (19), ale ešte predtým československý (6) a maďarský (3).
Mal devätnásť, keď vstúpil prvý raz do šatne československého mužstva. Bolo to 27. októbra 1946 pred zápasom s Rakúskom na viedenskom Pratri. „Mladý, poď sem, posaď sa vedľa mňa a nič sa neboj,“ vyzval vyplašeného mladíka kapitán tímu Josef Bican.
Ten rýchlo odhadol jeho nesmierny talent a držal nad ním ochrannú ruku. Pred ďalším zápasom s Poľskom ho famózny strelec povzbudil. „Dnes strelím dva góly a ty dáš tiež dva.“ Stalo sa. Bican dvakrát prekonal brankára Janika a dva premiérové reprezentačné góly si pripísal aj Kubala.
Dobre si zapamätal, ako ho Bican veľkoryso privítal v národnom výbere. Neskôr si na túto situáciu zaspomínali. V roku 1982 Kubala pozval Bicana do Calella, mestečka vedľa Barcelony, kde spoluvlastnil hotel a hostil ho bezmála celé leto…
Syn Carlos hral hokej
Kubalova cesta viedla z Bratislavy späť do Maďarska a potom do Španielska, kde sa natrvalo usadil. Množstvo času s ním trávil Ján Mitošinka, hokejový tréner a neskôr aj šéf slovenského zväzu, ktorý prežil viacero rokov v Barcelone. Na Nou Campe pôsobil netradične – ako hokejový expert.
Foto: FCBARCELONA.COM
Pred šiestimi rokmi sa vybral za Kubalom do športového neba. Kým žil, rád a často na neho spomínal. „Od roku 1977 som bol trénerom hokejistov Španielska a v mužstve som mal Kubalovho najmilšieho a najmladšieho syna Carlosa,“ vravel v rozhovore pre Pravdu. „Raz zazvonil telefón a na druhom konci bol Laci. Vedel, že som prišiel zo Slovenska a zo Slovana, ku ktorému mal vždy pekný vzťah.“
Kubala viedol v tom čase španielske reprezentačné mužstvo – sedel na jeho lavičke nepretržite jedenásť rokov (1969 – 1980). „Prirodzene, zaujímal ho najmä Carlos, chcel vedieť všetko: ako sa mu darí, ako sa správa, čo si myslím o jeho hokejovom raste,“ pokračoval Mitošinka.
Nou Camp postavili kvôli nemu
V tom období sa chodil pozerať na futbalové tréningy, Kubala zasa na hokejové, neraz si vymieňali skúsenosti. „Najčastejšie sme sa stretávali v malej krčmičke, takmer v centre mesta, hneď vedľa obchodíka, ktorý patril Tine, Laciho priateľke. O našom pôsobení v FC Barcelona s obľubou žartoval, že dvaja Slováci ovládli dva najpopulárnejšie športy v najväčšom klube sveta. Samozrejme, bola to iba čiastočná pravda, tam hokej nemal veľkú váhu.“
Mitošinka neraz pripomenul, že aj slávny štadión na Nou Campe postavili vlastne kvôli Kubalovi. „Na Kubalu chodilo v Barcelone toľko divákov, že starý štadión Les Corps nestačil. Patril najmä ku skvelým technikom, ešte aj po šesťdesiatke úžasne ovládal loptu. Bol pojmom, všade mal otvorené dvere.“
Práve v tomto slávnom futbalovom stánku pokrstili pred pár dňami objemnú knihu o bohatej Kubalovej kariére a nevšednom živote, ktorú napísal športový novinár Mojmír Staško a vyšla v edícii Športové legendy.
Laci, ty si Slovák
Na krste sa okrem predstaviteľov klubu, viacerých hostí zúčastnil aj Kubalov syn „Laszi“. „Po slovensky nehovorí, ale veľmi nám celý čas pomáhal, cenil si, že vyšla biografia jeho otca,“ približoval Július Ševčík, ktorý sa zaslúžil o jej vydanie.
Na otázku, aký bol jeho najsilnejší dojem, doplnil: „Kubalu si stále, aj pätnásť rokov po jeho smrti, nesmierne vážia, požíva v Barcelone mimoriadnu úctu. O tom sme sa presviedčali na každom kroku. Nie náhodou ho vyhlásili za futbalistu storočia v tomto veľkom a mimoriadne úspešnom klube, v ktorom hralo množstvo výnimočných hráčov.“
Famózny Kubala polstoročie v Španielsku, po krstnom mene László a Ladislav sa definitívne stotožnil s oslovením Ladislao. V Barcelone sa cítil výborne, zažil tam aj najväčšiu slávu, v jej drese odohral jedenásť sezón a potom mužstvo viedol aj ako tréner. Nikdy však nezabudol na Slovensko.
Svedčí o tom aj spomienka Jána Mitošinku. „Pozval ma na oslavy svojich 65. narodenín. Na jeho počesť sa konala na štadióne veľká šou. Keď ma uvidel, potešil sa. Dobre, že si tu, povedal. A zopakoval slová, ktoré som od neho už predtým počul. Môj dedo mi často vravel: Laci, nikdy nezabudni, ty si Slovák!“