Milan Služanič sa stal prvý predsedom Slovenského futbalového zväzu, na jeho čele stál šesť rokov (1993 – 1999). Rodák z bratislavskej Dúbravky sa v nedeľu dožil osemdesiatky.
Menej sa o vás vie, že ste viedli pol roka aj federálny zväz. A v čase, keď sa delil majetok…
Situáciu vtedy skomplikovala nečakaná smrť Václava Jíru, medzinárodne uznávaný funkcionár bol aj viceprezidentom UEFA. V roku 1991 sa stal šéfom novozaloženej Česko-slovenskej futbalovej asociácie. V novembri 1992 sme na spoločnom rokovaní v Brne mali dotiahnuť posledné detaily rozchodu i majetkového vyrovnania. V hoteli Voronež sme čakali na Jíru, vzápätí sme sa dozvedeli, že zomrel. Bol to veľmi rozhľadený človek, vedel mnohé predvídať, stál pevne na zemi, ale ťažko sa zmieroval, že sa rozdelí Československo. A už vôbec si nevedel predstaviť, že sa rozdelí československý futbal. To znášal ťažko. Keď to niekto spomenul, stával sa jeho nepriateľom. Možno si myslel, že sa stane ešte nejaký zázrak. Jeho veľké futbalové srdce akoby to nakoniec nezvládlo.
Pracovali ste aj ako federálny funkcionár. Vedeli ste si rozdelenie predstaviť?
Bral som to ako realitu, do ktorej sme boli namočení bez toho, aby sa nás niekto pýtal. Štátne orgány mali vtedy veľa práce i starostí samé so sebou, museli sme si poradiť.
Delenie športu v jednotlivých zväzoch bežalo rôzne, niektorí slovenskí zástupcovia sa sťažovali, že nebolo vždy spravodlivé. Vo futbale sa stalo nástupníckou krajinou Česko. Prebehol rozchod férovo?
Vychádzali sme dobre a nerobili sme si naschvály. Na svetovom kongrese v Paríži v čase MS 1998 vtedajší šéf UEFA Lennart Johansson zo Švédska pred všetkými delegátmi vyhlásil, že keď sa budú krajiny deliť, mali by to zvládnuť ako Česi so Slovákmi. Držali sme sa všeobecne platnej zásady a majetok sa delil 2:1, peniaze na účte i materiál, vrátane oblečenia či lôpt. Akurát s trofejami to bolo zložité. Víťazný pohár, ktorý vybojovalo mužstvo na ME 1976, sa rozpoliť nedal a zostal v Prahe. Z peňazí, ktoré sme dostali, sme budovali nový zväz.
Nová situácia priniesla zložitý športový dopad na slovenský futbal…
V poslednom ročníku federálnej ligy hralo desať českých a len šesť slovenských tímov, kvalita bola na strane našich partnerov. Aj v reprezentácii mali českí hráči jasnú prevahu, v poslednom roku v nej pravidlene hrávali zo Slovákov len Moravčík a Dubovský. Vrcholový futbal riadili z Prahy. Začínali sme na zelenej lúke a budovali sme všetko od základov, tvorili futbalovú legislatívu, formovali komisie. Na zväze pracovalo len trinásť ľudí… Zo dňa na deň sa na nás valili nové úlohy. Začínali sme s áčkom kvalifikáciu ME 1996, museli sme zabezpečiť všetky reprezentačné výbery, domáce súťaže a podobne.
Raritou sa stala skutočnosť, že v roku 1993 už Československo neexistovalo, ale spoločná reprezentácia dohrávala kvalifikáciu MS 1994. Ako ste to prežívali?
Mohla to byť ešte pikantnejšia situácia. Mužstvo totiž takmer postúpilo na šampionát do USA. V novembri 1993 sme hrali rozhodujúci zápas s Belgickom v Bruseli, skončil sa bez gólov, ale mali sme blízko k výhre. Domáci to veľmi prežívali, robili všetko pre postup, prikladali tomu obrovský význam. Prvý raz v histórii prišiel na štadión v Astrid Parku kráľ, ktorý nás aj prijal na krátkej audiencii.
Veľa nechýbalo a Belgičania by boli veľmi sklamaní…
Keď na to spomínam, vždy vravím, že do Ameriky nám chýbalo desať centimetrov. V samom závere rozhodujúceho zápasu spálil šancu striedajúci slovanista Jaro Timko, ktorý zle trafil loptu hlavou a letela tesne vedľa žrde. Neskôr som ho podpichoval, že mohol byť slávny, zapísať sa do histórie. Bránil sa, že brankár De Wilde vo vyloženej pozícii na neho zrúkol, na chvíľu sa zarazil a už bolo zle. Aj také detaily rozhodujú o úspechu.
Hneď prvý kvalifikačný zápas v septembri 1994 hralo Slovensko s favorizovaným Francúzskom na Tehelnom poli. Premiéru sprevádzalo viacero komplikácií. Real Madrid neuvoľnil hviezdu Venglošovho výberu Dubovského. Čo sa odohrávalo v zákulisí?
Pamätníci si spomenú, že na štadióne vypadlo osvetlenie. Zápas, ktorý sledoval v hľadisku aj šéf UEFA Johansson, musel rozhodca prerušiť a skoro sa ani nedohral. Niektorí si mysleli, že to bola sabotáž, ale išlo len o obyčajnú poruchu. Mali sme málo medzinárodne skúsených hráčov a ešte sme museli oželieť aj neúčasť Dubovského. Urobili sme maximum, aby dorazil. Poslali sme pre neho osobitné lietadlo, hovorili sme si, že aj keď to zaplatíme z vlastných peňazí, Peter musí prísť do Bratislavy. Už sedel v Madride v lietadle.
Prečo nakoniec chýbal?
Real ho ani po mnohých urgenciách neuvoľnil, stále trval na tom, že nie je zdravotne v poriadku. Naťahoval čas, až to Peter nestihol. Napriek tomu, že sa cítil dobre a bol ochotný prísť. Myslím si, že v tom mali prsty aj Francúzi, vedeli, že takto naše mužstvo výrazne oslabia. Zaplatili sme začiatočnícku daň, proti inej krajine by si to Real nedovolil. Protestovali sme, ale už nám to nepomohlo. Na diplomatickom poli sme však dosiahli aj veľký úspech. Na kongrese FIFA v čase MS 1994 nás prijali za riadneho člena svetovej organizácie a zároveň uznali za dátum vzniku slovenského futbalového zväzu rok 1938. Už vtedy totiž získal slovenský futbal po prvý raz svoju identitu a svet to po vyše polstoročí akceptoval.
Prečo až s takým časovým sklzom?
Slovenský futbal fungoval pred vojnou a aj po nej v rámci československého zväzu. Na zasadnutí v Žiline založili vtedajší funkcionári v roku 1938 slovenský zväz. A poslali aj žiadosť na Medzinárodnú futbalovú federáciu, aby ho prijala za riadneho člena. Výkonný výbor svetovej federácie to zaregistroval, ale schváliť to musel kongres. Ten sa už neuskutočnil, pretože vypukla vojna. Slovensko však odohralo v tomto období šestnásť oficiálnych zápasov. Takmer dva roky bežal proces, FIFA preverovala archívne dokumenty a náš nárok napokon uznala. Česi si uvádzajú dátum založenia rok 1901.
V nedeľu ste oslávili osemdesiatku. Držíte sa stále v dobrej fyzickej i psychickej kondícii. Máte na to recept?
Som stále v pohybe. Už veľa rokov ráno cvičím, mám doma činky. Kedysi som aj behal a absolvoval päťkrát beh Devín – Bratislava. Teraz využívam najmä rotoped. Najlepšiu kondíciu si však udržiavam fyzickou prácou v záhradke.