Nerobme si ilúzie o sile súčasného mužstva, ale sotva priemerný lotyšský tím by si z neho nemusel urobiť dobrý deň. S najslávnejším slovenským futbalovým klubom to ide už dlhšie dole z kopca a trestuhodne hazarduje so svojím menom i značkou, ktorú ešte niekde berú vážne.
S trénerom Nikodimosom Papavasiliuom má vedenie klubu božiu trpezlivosť. Po roku práce nevidieť nijaké pokroky, ani svetlo na konci belasého tunela. V nedávnej minulosti po takých zlyhaniach hneď v úvode európskej súťaže padali na Pasienkoch aj hlavy podstatne renomovanejších koučov – Jarolíma, Weissa, Slováka, Tittela…
Cyperčanovi sa doteraz prepieklo všetko. V lete pokračovali čudné hráčske rošády, ktoré potvrdzovali, že v bratislavskom tíme dnes môže hrať ktokoľvek a aj ho ktokoľvek dirigovať z lavičky. Nečudo, že hľadisko zostalo prázdne a sotva sa na tom niečo v najbližšom čase zmení.
To, že sa blíži pohroma, signalizovali Papavasiliuove slová po bezgólovej remíze s Jelgavou pred týždňom. Vyslovil spokojnosť s hrou mužstva a až na góly, ktoré chýbali, mu ani nemal čo vyčítať. V tom okamihu sa museli v hrobe obracať všetky legendy belasých, hráčske i trénerské, a hŕstka fanúšikov, čo si zápas v hľadisku odtrpela, nadobudla dojem, že tréner bol na nejakom inom stretnutí. Aj teraz kouč tvrdí, že Slovan je lepší ako Jelgava. Až na ten nešťastný debakel…
Vo futbale sa môže stať všetko. Prídu aj čierne dni, slabší výkon, mrzutá prehra. Ale tím, akým by chcel byť opäť Slovan, by si azda zaslúžil trénera s trochu vyššími nárokmi…