Z ligového futbalu ste sa rýchlo vytratili. Prečo ste skončili v Michalovciach?
Mal som zmluvu do konca sezóny, splnili sme úlohu a zachránili sa v lige. V zime existovala aj možnosť, že v prípade, ak Michalovce nevypadnú, tak zostanem, ale nakoniec som sa rozhodol odísť.
Nechceli ste pokračovať alebo bol iný dôvod?
Bola to moja voľba. Zažil som v Michalovciach peknú, ale aj veľmi intenzívnu a hektickú prácu a po zvážení viacerých okolností som sa rozhodol, že skončím.
Mali ste aj inú ponuku?
Nerád striedam jedno miesto za druhým, dal som si prestávku…
Pred Michalovcami a reprezentáciou ste pôsobili tri roky v Senici. Ak porovnávate úroveň súťaže, pomery, ktoré v nej vládnu, čo vám vychádza?
Myslím si, že súťaž má tendenciu mierneho vzostupu, niektoré veci sa posúvajú dopredu. Je trochu iná ako pred rokmi, hrá v nej podstatne viac legionárov. V posledných sezónach dominoval Trenčín, ktorý sa výkonnostne dostal pred ostatných.
Skúsenejší hráči a tí, čo herne vyskočia, odchádzajú. Vo všeobecnosti sa tvrdí, že liga je mladá. Súhlasíte s tým?
Trošku mi to pripadá ako klišé, nerád by som zovšeobecňoval, museli by sme hovoriť o konkrétnych mužstvách, nie všade je situácia rovnaká. Určite sú tímy, ktoré majú veľa mladých hráčov, ktorí dostávajú veľký priestor.
Vo väčšine kluboch, aj v popredných, akými sú Trenčín či Slovan, dochádza tradične k veľkým zmenám v kádroch. Tréneri akoby začínali odznovu. Ako vnímate tento trend?
Je dobré urobiť v tíme nejaké zmeny, ale určite nie je ideálne, aby ich bolo tak veľa. Trénerom to prácu neuľahčuje, je to pre nich komplikovaná situácia. Majú málo času, aby dali mužstvu nejakú tvár. A nie je to ani tak, že futbalistov si vyberá len tréner, podľa svojich predstáv a takých, akí sa mu hodia do koncepcie. Je to trochu lotéria. V minulosti boli kádre stabilizované a diváci sa chodili pozerať na svojich hráčov.
V zime pustila niekoľko opôr Žilina a na jar sa jej to nevyplatilo. Teraz až na mladého Bénesa udržala káder pokope. Pomôže jej to v boji o popredné priečky?
Žilina sa vzdala veľkého talentu, ale dostala za neho peniaze, ktoré jej pomôžu. Myslím si, že klub sa poučil z minulého polroka. Nedá sa totiž hrať len s mladými hráčmi, musia sa pri niekom učiť. Žilinčania v lete dotiahli troch-štyroch zaujímavých hráčov a ak sa ukážu ako posily, určite budú patriť opäť k najväčším súperom Trenčína v boji o titul. A, samozrejme, tiež Slovan. Ten k favoritom patrí svojimi možnosťami, rozpočtom, históriou. Môže si dávať len najvyššie ambície a ako som zaregistroval, aj to urobil. Táto trojica je jasná, rozdá si to o titul.
Čo ďalšie mužstvá?
Súťaž má svoj výkonnostný stred, do ktorého patrí Trnava, Ružomberok, pridala sa k ním naposledy Myjava, radil by som do tejto skupiny aj Dunajskú Stredu a možno Senicu. Niektoré z nich budú mať aj pohárové ambície. Potom existuje tretia skupina, Zlaté Moravce, Michalovce, Prešov, asi aj Podbrezová, ktoré nemieria do európskych pohárov, ale budú sa chcieť v súťaži udržať, nazbierať čo najskôr toľko bodov, ktoré by ich posunuli v tabuľke do pokojných vôd. Vážia si, že ligu hrajú a pokúsia sa ju udržať vo svojom regióne.
Pred týždňom sa skončil európsky šampionát. Mohol by byť v niečom inšpiráciou aj pre slovenskú ligu?
Každý sa z neho môže inšpirovať, tréneri určite a aj kluby. Každý si z týchto poznatkom môže niečo vziať do svojho futbalového života. Jasne sa ukázalo, že aj menšie krajiny môžu zdolávať väčšie, ak majú dobrú organizáciu hry, poriadok na ihrisku, k tomu jednu-dve individuality. A platí to aj naopak, ani veľké tímy, ktoré majú síce viac osobností, ale chýba im duch, nie sú natoľko disciplinované a motivované, nemusia byť úspešné, hoci majú vyššiu kvalitu. To sa dá aplikovať aj v lige. Aj menšie kluby môžu zdolať favoritov. Nám sa to napríklad podarilo v Michalovciach, keď sme dva razy zdolali Žilinu, aj keď kvalita hovorila pre ňu. Vyhrali sme najmä dobrou organizáciou hry, nadšením, túžbou udržať ligu. Táto futbalová logika, filozofia platí všade, či hráte na šampionáte alebo v ligovej súťaži.
Ako sa vám pozdávalo Euro v nových podmienkach, s vyšším počtom tímov?
Ja som zástancom rozšírenia. Je to lepšie, ako keď je to len o elite, o štyroch či ôsmich mužstvách. Samozrejme, musí sa stať, že hrá favorit s outsiderom a že všetkých 51 stretnutí nebude mať najvyššiu úroveň. Raz za štyri roky by však Európa takýto turnaj mala mať a aj fakty potvrdzujú, že je to správna cesta. Zápasy sledovalo množstvo divákov, priniesol zisky, pre menšie zväzy, akým bol aj náš, to nie sú zanedbateľné sumy, dávajú mu nové impulzy, pomáhajú ďalšiemu rozvoju futbalu. Island a Wales sú na tom určite podobne. Vidieť ich fanúšikov, ako cestujú v tisíckach do Francúzska, ako to prežívajú, ako sa tešia, to je zážitok a to aj dvíha popularitu futbalu.
Ako hodnotíte nového majstra kontinentu Portugalsko?
Tiež nie som úplne nadšený. Najmä v skupine odohralo slabšie stretnutia, vtedy ma futbalovo sklamalo. Vedel by som si predstaviť futbalovejšieho, presvedčivejšieho majstra Európy. Boli sme zvyknutí na trochu iné Portugalsko, ktoré malo futbalovú nadvládu. Tento tím hral účelný, pragmaticky futbal. Je to trošku nenápadné, ale zaujímavé mužstvo, malo aj potrebné šťastie, ale zvládlo vyraďovacie zápasy. Opieralo sa o výborného brankára Ruía Patrícia, skvelého Pepeho v obrane, o Ronaldovi ani nehovorím.