Deväť rokov rovnaká pesnička. Ale nič výnimočné. Ani v krajinách, kde vládne väčšia konkurencia ako u nás.
V slovenských pomeroch to trochu pripomína svetovú anketu, kde sa ťahajú o prvenstvo takisto dvaja futbalisti. Messi a Ronaldo si pinkajú víťaznú loptičku ako tenisti z jednej strany na druhú už osem rokov. Alebo v Česku majú Čecha, anketu vyhral osemkrát. Švédi zas milujú Zlatana Ibrahimoviča. Deväťkrát bez prerušenia sa stal vo svojej vlasti hráčom roka. Kam sa na nich hrabe Hamšík so Škrtelom.
Deväťročný slovenský stereotyp by nejaké prekvapenie akiste oživilo. Lenže už Miroslav Karhan, rekordér v počte reprezentačných štartov, mal recht, keď po druhom Škrtelovom víťazstve tvrdil, že môže anketu vyhrať aj desaťkrát. Pokiaľ bude stabilne nastupovať na Anfield Road i v národnom drese.
Hamšík – Škrtel 5:4. Také je skóre víťazov. Môže ich ktosi vytlačiť z výsostných futbalových vôd? Recept je jednoduchý. Musí sa objaviť hráč(i), ktorý bude pravidelne hrávať v poprednom klube v elitnej súťaži a zároveň ťahať reprezentáciu. Všetka česť tým, ktorí sa dostali do elitnej desiatky, ale sú členmi tímov, ktoré sú v hierarchii o stupienok nižšie ako Neapol bojujúci v Taliansku o titul alebo Liverpool, ktorý stále patrí do skupiny európskych veľkoklubov.
Je tu aj Kucka, ktorý sa vlani na jeseň ocitol na milánskom San Sire. Jeho súčasná pozícia skrýva potenciál. V ankete už skončil trikrát tretí. Naposledy však o sto bodov za Hamšíkom.
Nik by akiste nenamietal, keby niekto rozbil víťazný klan H + Š. Znamenalo by to, že slovenský futbal má ďalších borcov na najvyššej úrovni.