Futbalový svet smúti, stratil jednu z najväčších legiend. K Eusébiovej bronzovej soche na Estadio da Luz, pred štadiónom Benficy Lisabon, ktorej slávu šíril pätnásť rokov a po skončení kariéry v nej pôsobil do konca života v rôznych funkciách, nosia stovky fanúšikov kvetiny. Portugalsko vyhlásilo trojdňový štátny smútok.
„Kamkoľvek prídem, meno, o ktorom všetci hovoria, je Eusébio,“ vravel portugalský prezident Mario Soares, ktorý stál na čele krajiny v závere minulého storočia. V jeho druhej polovici nebolo známejšieho a populárnejšieho Portugalčana vo svete ako Eusébio da Silva Ferreira.
Pochádzal z Mozambiku, ktorý bol v čase jeho narodenia (25. január 1942) portugalskou kolóniou. Pôsobil v miestnom klube Sporting Lourenço Marquez, ktorý bol farmou lisabonského Sportingu. Známy maďarský tréner Béla Guttmann, ktorý sedel na lavičke Benficy, sa o výnimočnom talente dozvedel u holiča a vybral sa osobne do Mozambiku, aby sa o tom presvedčil. Vrátil sa nadšený a šéfom klubu oznámil, že ho za každú cenu chce v tíme.
Keď sa konkurenčný Sporting v roku 1961 rozhodol priviesť mladíka do Lisabonu na skúšku, cestou z letiska záhadne zmizol. Agenti Benficy ho uniesli a dlho ho ukrývali.
Až keď rozruch utíchol, Guttmann sa rozhodol Eusébia vyskúšať na turnaji v Paríži. Tam sa Benfica stretla so Santosom a po prvom polčase prehrávala 0:3. Vtedy kouč vytiahol z lavičky Čiernu perlu z Mozambiku, ako skvosného hráča neskôr nazývali. Devätnásťročný mladík exceloval – strelil do siete Pelého tímu hetrik.
Už po niekoľkých ligových stretnutiach v drese Benficy ho povolali do reprezentácie. Naplno sa rozbehla výnimočná kariéra jedného z najlepších futbalistov planéty. Bol rýchly, výbušný, mal obdivuhodnú techniku i strelu. Presvedčili sa o tom aj československí reprezentanti v kvalikácii MS 1966. Portugalčania vyhrali na Tehelnom poli pred 60-tisíc divákmi 1:0 – víťazný gól strelil Eusébio. „Mám obrovskú radosť, lebo tento gól nám otvára cestu do Anglicka,“ vravel v Bratislave portugalský útočník, najlepší hráč na ihrisku.
Na veľkej európskej scéne zažiaril prvý raz naplno v jednom z najpríťažlivejších finále Európskej pohára majstrov 1962. V strhujúcej dráme Benfica Lisabon zdolala Real Madrid 5:3. Najprv sa zdalo, že vďaka dvom Puskásovým gólom vyhrá opäť madridský klub. Po prestávke však žiaril dovtedy medzinárodne málo známy hráč. Eusébio strelil dva góly, ktoré rozhodli. Benficu opustil až na sklonku kariéry, hoci ho lákali viaceré popredné kluby. Odolal aj ponuke Interu Milánu, ktorý bol ochotný vycálovať v tom čase závratnú sumu (hovorilo sa o troch miliónov dolárov).
Už ako skúsená opora portugalského výberu, hoci mal len 24 rokov, zažiaril vo štvrťfinále MS 1966. V „zázračnom“ súboji KĽDR – Portugalsko viedol na liverpoolskom štadióne v Goodison Parku severokórejský výber 3:0. Po necelej polhodine sa zdalo byť všetko jasné. Vtedy začal úradovať Eusébio. Padlo osem gólov. Polovicu z nich (dva z penalty) strelil on. Na piaty prihral Augustovi. Portugalsko zvíťazilo 5:3. „Eusébio, to bolo celé mužstvo v jednej osobe,“ komentovala agentúra Associated Press.
Bol to jednoznačne jeho zápas. A aj jeho šampionát. Portugalsko získalo bronzové medaily a jeho geniálny útočník sa stal najlepším strelcom turnaja s deviatimi gólmi.
Veľkú úctu vyslovujú Eusébiovi jeho veľkí portugalskí nasledovníci – Luis Figo, Cristiano Ronaldo či kouč José Mourinho. Označujú ho za jednu z najväčších portugalských osobností. „Zostane navždy nesmrteľný,“ vyhlásili.
Eusébiova kariéra
- V 745 zápasoch strelil 733 gólov.
- V drese Benficy odohral 614 oficiálnych súbojov, tešil sa v nich z 638 gólov.
- V portugalskej reprezentácii nastúpil v 64 zápasoch a dal v nich 41 gólov.
- Z MS 1966 má bronzovú medailu, stal sa najlepším strelcom šampionátu s deviatimi gólmi.
- Získal Zlatú loptu 1965 pre najlepšieho hráča Európy, o rok skončil v ankete druhý.
- V roku 1962 výrazne prispel k triumfu Benficy v EPM.
- Získal 11 portugalských titulov.
- Sedemkrát sa stal najlepším strelcom portugalskej ligy.
- Dva razy získal Zlatú kopačku najlepšieho európskeho strelca (1968 a 1973).
- V drese Benficy skončil v roku 1975 a potom ešte hral štyri roky v USA, Kanade a Mexiku.