Vedenie českého zväzu vás definitívne schválilo do pozície trénera českých reprezentantov. Vnímate menovanie ako darček k jubileu?
Neviem, či je to darček, to sa ešte uvidí… (smiech) Hovorí sa však, že viesť reprezentáciu svojej krajiny je najviac, čo môže tréner dosiahnuť. Ja to vnímam podobne. Je to pre mňa pocta.
Ste podľa médií momentálne najžiadanejší český tréner. Lichotí vám to?
Neviem, či pocit, ktorý prežívam, sa dá takto nazvať. Som určite rád, že bol o moju prácu záujem, že som mal viaceré ponuky.
Médiá i verejnosť od vás veľa očakávajú. Nemáte z toho obavy?
Nehovoril by som o obavách. Verím, že sa nám podarí postúpiť už na najbližší európsky šampionát. Teším sa na túto prácu, hoci viem, že bude každopádne iná ako v klube. Nastanú mnohé zmeny, iný bude realizačný tím. Aj o tom teraz rokujeme. Štvorročnú zmluvu podpíšem najbližšiu stredu.
Bolo to jednoznačné rozhodnutie?
Nie, vôbec to nebolo jednoduché. Opúšťam klub, ktorý funguje, postupuje pravidelne do európskych súťaží. Rozhodoval som sa veľmi dlho.
Plzeň vás nechcela uvoľniť, ale využili ste výstupnú klauzulu v zmluve. Pred dvoma rokmi ste mali ponuku viesť slovenskú reprezentáciu. S odstupom času – bola naozaj pre vás zaujímavá?
Samozrejme, dal som jednoznačne najavo, že ma ponuka pána Kováčika zaujala, inak by som s ním vôbec nerokoval, ani by sme sa kvôli tomu nezišli. Vtedy som však ešte nemal v zmluve klauzulu, ktorá by mi umožnila prijať ponuku.
Keby v zmluve bola, využili by ste ju ako v prípade českej reprezentácie?
Moje rozhodovanie by bolo jednoduchšie. Ak by to vtedy šlo, slovenskú reprezentáciu by som vzal.
Vo vašej trénerskej kariére bola významná aj slovenská kapitola. Pôsobili ste dva roky v Púchove a dva v Žiline…
Spomínam na to často a rád. S viacerými ľuďmi, s ktorými som spolupracoval, som stále v kontakte, občas sa s nimi stretnem. Vždy sa rád vyberiem s kamarátmi na ryby na Oravu. Pravidelne si telefonujem najmä s majiteľom žilinského klubu Jozefom Antošíkom, s ktorým rozoberáme naše úspechy i neúspechy.
Nemrzí vás, že krátko po zisku titulu ste museli klub opustiť, že v Žiline nemali viac trpezlivosti?
Mrzí-nemrzí, taký je trénerský život. Je to vždy rozhodnutie majiteľa, má na to právo a tréner to musí rešpektovať. Možno som bol v prvom okamihu sklamaný, ale naše vzťahy to nenarušilo. Teraz si rozumieme možno ešte viac. Pán Antošík je majiteľ, ktorý robí pre futbal veľmi veľa.
V majstrovskom ročníku nastrieľala Žilina 99 gólov. Ste zástancom útočného futbalu, ale to bola výnimočná, doteraz rekordná bilancia…
Bola podopretá vysokou hernou kvalitou, ktorú v tom čase malo žilinské mužstvo. V útoku nastupoval Stano Šesták, ktorý jasne prevyšoval konkurenciu. Potom bol úspešný aj v Nemecku. Výborný bol Štrba, ale ďalej nebudem už menovať, lebo ak začnem spomínať bývalých zverencov, vždy sa mi niektorý ozve a pýta sa ma, prečo som nespomenul aj jeho… Žilinské mužstvo bolo výborne poskladané. Zúročil som manažérsku prácu, ktorú urobili iní, ja som ho dal dokopy po športovej stránke.
Chvíľu ste pôsobili aj ako asistent trénera slovenskej reprezentácie. Malo to pre vás nejaký význam?
Určite. Bol to hektický rok. Pre slovenský futbal trochu zložitejšie obdobie. Ale Jano Kocian bol tréner, s ktorým som rád spolupracoval. Stretol som sa s Hamšíkom, Škrtelom, Vittekom, Mintálom, Ďuricom a viacerými ďalšími, ktorí znamenali a stále znamenajú veľa nielen pre slovenský futbal. Bola to cenná skúsenosť, ktorá ma trénersky posúvala dopredu.
Za päť rokov ste potom z podpriemernej Viktorie vybudovali špičkový český tím, ktorý získal dva tituly, hral v skupine Ligy majstrov. Ako sa rodil tento úspech?
Faktorov bolo viac, všetko dobre sadlo. Prišiel som do tímu, ktorý sa začínal budovať. Zobrali sme šiestich či siedmich v tom čase odložených hráčov Sparty. Dobre sme doplnili mužstvo a príchodom nového majiteľa, pána Paclíka, sa stabilizovala aj ekonomická situácia. Atmosféra bola žičlivá, v Plzni sa dlho nehral veľký futbal, predtým tu boli zápasy v európskom pohári v roku 1971. Bol cítiť hlad fanúšikov.
Platí, že ste boli v pravý čas na správnom mieste?
V prípade Plzne určite. Vždy to závisí od toho, do akého klubu nastupujete, aké má ambície. Keď som začínal v Žiline, mala najvyššie ciele, čakalo sa, či to zvládnem alebo nie. V Plzni bola situácia úplne iná.
Hovorí sa, že ste skončili v Plzni, lebo už s ňou nemôžete viac dosiahnuť. Je to naozaj tak, že strop českého či slovenského tímu je v skupine Ligy majstrov? Alebo sa raz dočkáme aj lepšieho výsledku?
Dobre si pamätám, že Artmedia mala v roku 2005 krôčik k postupu do vyraďovacej časti. Netvrdím, že za istých okolností sa to nemôže niekedy stať. V Plzni sa nám podarilo postúpiť dva razy do jarnej časti Európskej ligy, čo bol veľký úspech. V Lige majstrov k tomu treba aj kus šťastia, dobrý žreb, aby vyšlo veľa detailov. Ak narazíme na Barcelonu, Bayern, Manchester, už je to problém, medzi nich sa ťažko dostaneme, na to jednoducho ekonomicky nemáme. Skupujú hráčov z celého sveta, ich sila je mimoriadna.
Uplynulú nedeľu ste sa lúčili po poslednom ligovom súboji a v očiach sa vám objavili aj slzy…
Bola to pre mňa emotívna situácia. Keď pracujete niekde vyše päť rokov, zažijete také veľké a úspešné zmeny, nikdy to nie je ľahké. Po mojom príchode chodilo na štadión 1500 ľudí, teraz ich býva pravidelne 10-tisíc. A zavše i viac. Netajím, že rozlúčka ma dojala.
Už ste sa lúčili, ale čaká vás ešte zápas s CSKA Moskva v Lige majstrov. Nemáte obavy, že sa trochu stratí koncentrácia tímu?
Po zápase v Lige majstrov by sa podobná rozlúčka nemohla odohrávať, pravidlá sú striktne stanovené. Po oznámení, že z klubu odchádzam, sme vyhrali dve ligové stretnutia, odohrali výborný zápas v Manchestri. Možno som sa trochu uvoľnil a možno to platí aj o mužstve a výkony boli ešte lepšie.
Ako vidíte šance v poslednom súboji?
Zápas s Moskvou je pre nás veľmi dôležitý a urobíme maximum, aby sme boli úspešní. Cítime veľkú šancu postúpiť do Európskej ligy. Verím, že ju zvládneme.
Organizujete s mužstvom nejaké rozlúčkové stretnutie?
Mám s hráčmi dohodu, že im zaplatím večierok. Tým sa im chcem poďakovať, že to so mnou vydržali.
Vy tam s nimi nebudete?
Možno sa tam na chvíľu ukážem, ale takéto akcie patria najmä hráčom, je to na nich, aby sa po sezóne uvoľnili, zabavili. Ja im to nechcem kaziť, nech si urobia krásny večer, ale bude to na môj účet.