Keď ste sa stali trénerom, všetci hráči vám tykali?
Tykali mi všetci, aj mladší. Boli to všetko výborní futbalisti a skoro všetci mali na konte ako ja už dva tituly. Spomínam si len na menší problém s Vladom Hagarom, ktorý patril k pilierom mužstva.
Prečo práve s ním?
Obrátil sa na mňa s prekvapujúcou požiadavkou. Chcel, aby som mu dal dva týždne voľno. Vraj potrebuje pauzu, že sa mu príliš nedarí a argumentoval aj rodinnými problémami. Vedel som, že sa rozvádza. Napokon som súhlasil. Na jeho post ľavého obrancu som postavil Hagarovho švagra Belu Varadina. Ten sa chytil, hral výborne. Vlado sa vrátil, ale zostal na lavičke.
Čítajte aj Mal problémy so srdcom, operovali ho. Najlepšia hlava v lige, kričali Trnavčania na hrdinu z lavičky
Bol reprezentant. Ako sa s tým vyrovnával?
Nadšený nebol… Hneval sa aj jeho otec, bol veľký fanúšik, dosť som si vypočul. Varadin nastúpil z dorastu, dva roky bol členom tímu a čakal dlho na šancu, zaslúžil si ju. Vlado sa vrátil do zostavy, keď sme hrali v európskej súťaži s Herthou Berlín a potom s 1. FC Kolín, mal viac medzinárodných skúseností. Ale Varadin sa už stal súčasťou tímu a prepracoval sa aj do reprezentácie.
Vaša trénerská premiéra dopadla výborne. Spartak získal opäť titul. Vyskytli sa nejaké problémy?
Len v úvode sezóny, začali sme prehrou v Trenčíne 0:2. Ale hra nebola zlá. Slabší štart sa prejavoval na nálade v tíme, narušila sa trochu psychika, sebavedomie. Starší hráči sa v takom prípade držali zásady, ktorú som aj ja uplatnil.
Čo to bolo?
Mužstvo sa vtedy stretlo mimo štadióna, hráči si niektoré veci vydebatovali, aj si niečo vypili, uvoľnili sa. My sme sa vybrali do Hlohovca, kde sme strávili dlhý večer… Pomohlo to, prišiel obrat a bol to nakoniec náš najúspešnejší ligový ročník.
Čítajte aj Dojímavý odkaz Slovana, Spartak s lebkou a nervózny Weiss ml. Takto to vyzeralo v derby
Trnava v ňom získala prvý i posledný raz double, obe najcennejšie trofeje – titul i Československý pohár… Verili ste v taký výsledok?
Na taký úspech nebolo potrebné veľa vymýšľať. Mužstvo bolo zohraté, každý vedel, čo má robiť. Ja som len Hrušeckého, ktorý bol s Kunom v strede poľa motorom tímu, posunul dopredu na moje miesto. A na jeho som dal mladého Fandla. Fungovalo to. V ďalšej sezóne sa vrátil zo zahraničia tréner Malatinský, na jeseň som bol ešte jeho asistent a potom som prijal ponuku Interu Bratislava.
Viedli ste ho sedem rokov, čo ani vtedy nebola bežná vec. Prišli ste na Pasienky, keď sa tímu nedarilo, bol posledný a aj vypadol. Ale už o rok ste sa vrátili do najvyššej súťaže a prežili s Interom výborné obdobie…
Dva razy sme boli vo federálnej lige na druhom mieste. Raz nás preskočil Slovan a raz Dukla Praha. K titulu sme mali najbližšie v roku 1975, keď sme skončili za Slovanom o dva body.
Pred posledným kolom ste mali rovnaký počet bodov ako Slovan. Rozhodovalo sa na vypredaných Pasienkoch v jednom z najpamätnejších zápasov československej ligy…
Pred ním ma zavolali na mestský výbor strany a vraveli mi, že Slovan má skúsenejší tím a bolo by pre futbal lepšie, keby reprezentoval v najprestížnejšej európskej súťaži. Naznačovali mi, aby sme mu zápas pustili. Také debaty som odmietol, vravel som, že nech hrá Slovan v EPM, aj keď skončí druhý.
Podľahli sme 2:4. Po Interi som opäť viedol Spartak. Neskôr aj ďalšie naše popredné mužstvá, päť rokov som strávil na Cypre. A vždy som sa vrátil do Trnavy.
Keď ste Spartak prebrali po Interi, veľká éra mužstva sa už skončila…
Z neho zostali už len brankár Keketi, Fandel a Kuna. Najkrajšie obdobie sa skončilo a na ďalší titul čakal klub 45 rokov. Vybojoval ho až v samostatnej slovenskej lige.
Zostalo vám veľa pekných spomienok. Ako najčastejšie trávite čas okrem sledovania futbalu?
Často sa vyberiem na ryby, to je moja vášeň. Už sa teším, že sa začne rybárska sezóna. Veľa času trávim pri vodných nádržiach Suchá, Orešany… Teším sa z mojej rodiny. Mám dve úspešné dcéry, jedna je lekárka, druhá profesorka na gymnáziu, dve vnučky a dvoch vnukov, ale aj pravnučku a pravnuka. Chvíle s nimi sú pre mňa príjemné i vzácne.