Asistent stojí v tieni hlavného trénera. Nikdy vám to neprekážalo?
Takto sa na to nepozerám. Ako sú dôležité trénerské jednotky, tak sú dôležité aj dvojky, asistenti. S Vladom sme dosiahli veľa zaujímavých výsledkov s našimi mužstvami. V živote je dôležité vedieť, kde je v danom momente naše miesto. Čo často ľudom škodí, nie sú ich schopnosti, ale neprimerané ambície.
Ako 37-ročný ste viedli Slovan a vzápätí aj reprezentáciu do 21 rokov ako prvý tréner…
VV tejto súvislosti musím povedať, ako s Vladom fungujeme. Priniesli sme model, ktorý sa nám dlhodobo osvedčil. V niečom by som ho porovnal s anglickým modelom fungovania tímov. Vlado je na čele realizačného tímu, je manažér, ktorý sa venuje aj dianiu v klube, rieši všetko potrebné smerom k vedeniu, majiteľovi, najpodstatnejšie veci, ktoré sa týkajú smerovania tímu, ale aj klubu.
V čom spočíva vaša úloha?
Ako asistent preberám a chystám ostatné veci. Komunikáciu vo vnútri realizačného tímu, plánovanie, tvorbu a skladbu tréningového procesu. To spolu s mojimi kolegami pripravíme a predložíme hlavnému trénerovi. Nikdy mi nedal pocítiť, že som len asistent, ktorý robí pomocné práce. Dal mi dôveru, pole pôsobností i právomoci, aby sme spoločne ponúkli klubu, mužstvu, hráčom to najlepšie. Trénerstvo nie je jednoduché a také neboli ani moje začiatky.
Čítajte aj Weiss už myslí na budúcnosť: Je tu veľa roboty. Slovan musí urobiť rázny rez v kádri, niektorí hráči tu nemajú čo robiť
V čom boli ťažké?
Trénerské mená sa neraz spájajú s futbalovou minulosťou. Ja som nikdy nepatril ako hráč do siene slávy. Žiaľ, mladí tréneri sú neraz konfrontovaní s ich hráčskou kariérou. Občas žijeme v dobe predsudkov.
Sme kritickejší na „menšie“ mená a nehodnotíme trénerov vždy podľa schopností. Mám pocit, že u nás by to aj tréneri ako Nagelsmann, Tuchel, Klopp mali zložité, chýba im hráčska minulosť. V zahraničí sa trendy výrazne menia. Ak sa niekto rozhodne byť tréner, je dobré, aby občas zabudol, že bol aj futbalistom. (smiech)
Je to nevýhoda?
V práci s deťmi a mládežou určite nie, tam je prax veľmi dôležitá. Ale v profesionálnom futbale neučíme hráčov ako kopať do lopty alebo centrovať. Ale kde a prečo prihrať a centrovať. Zavše sa spoliehame príliš na futbalovú minulosť. Ale mnohí úspešní tréneri súčasnosti neboli veľké hráčske osobnosti, možno s výnimkou Ancelottiho či Guardiolu.
Čo je najdôležitejšie?
Trénerská práca je dnes z veľkej časti pedagogický a psychologický proces. Musíme si uvedomiť, čo je na akej úrovni dôležité pre rozvoj hráča a mužstva. Učíme hráčov spolu pôsobiť a hrať na ihrisku. Hráč zodpovedá za svoj výkon. Tréner má naučiť podávať výkon všetkých hráčov a aj realizačný tím. Futbal sa enormne mení, inovuje. Rozširujú a špecializujú sa realizačné tímy, význam naberá vzdelávanie. Musíme si priznať, že kvalita hráčov je aj obrazom kvality nás trénerov.
Foto: TASR, Martin Baumann
Ale aj vy ste zažili celkom úspešnú kariéru. V Slovane ste prispeli k zisku federálneho titulu v roku 1992…
Bol som mladý hráč a vedel som, na čo som mal, kde bolo moje miesto. Na mojom poste hrali kvalitní a lepší hráči ako ja, Miloš Glonek či Dušan Tittel. Mal som šťastie, že som v 26 rokoch prestúpil do rakúskeho prvoligového Riedu a stretol som sa s trénermi, ktorí ma ovplyvnili – Klausom Roitingerom a Heinzom Hochhauserom, ktorý sa stal neskôr prvý športový riaditeľ v RB Salzburg. Už ako hráč som si začal robiť trénerský denník.
Už vtedy ste mysleli na trénerskú dráhu?
Bavilo ma to, ale veľké plány som si nerobil. Mal som doma výborných trénerov – pánov Jurčáka, Chodáka, Oberta, Nováka, bratov Valovičovcov, Galisa, Adamca, Dragúňa, Brücknera, Jurkemika… Nedosiahol som úplne na hráčsky vrchol, ale pochopil som, že vo futbale je dôležité aj budovanie odborných vzťahov a schopnosť rozoznať rozdiel medzi výkonom a úspechom. Najmä som sa chcel vždy podieľať na zlepšovaní hráčov.