„Naposledy som bol na miestnom štadióne pred desiatimi rokmi. Predtým som chodil pomerne pravidelne, potom nastal problém,“ spomína veľký futbalový fanúšik.
Čo sa stalo?
Mal som konflikt s vedením klubu, lebo určitú časť obecenstva som označil za radikálov. Nenávidím fanatikov, som psychiater a viem, čo sa odohráva v ich hlavách. Som Maďar. Hrdý Maďar a zároveň občan Slovenska.
Vyrástol som na maďarskej kultúre a na všetko, čo sa jej týka, som senzitívny. Som za ňu ochotný aj bojovať – pokojne aj s vlastnými Maďarmi. Keď v 90. rokoch a následne o dekádu neskôr publikovali výsledky sčítania ľudu, zistilo sa, že nás je o 50-tisíc menej. Mrzelo ma to. Vyšli k tomu tucty článkov a začal som upozorňovať na určité veci.
Na ktoré?
Samozrejme, na Slovensku boli aj vlády, ktoré otvorene brojili proti Maďarom, no ja som vždy vravel, „chlapci, pozerajme sa najprv na seba, sakra. Pýtajme sa aj sami seba, čo my Maďari robíme zle“.
Debata sa však neraz vyvíjala v duchu 19. storočia, o veľkom národe na kolenách, ktorý bojuje a nepriateľ sa blíži. Proste teatrálne blbosti.
Začal som teda uvažovať a pýtať sa, čo znamená Tom Jones pre Wales, whiskey a Sean Connery pre Škótsko, známi umelci a futbalisti pre Katalánsko. Kládol som si otázku, čo by potrebovala maďarská menšina na Slovensku.
Čo vám napadlo?
Elitná stredná škola, ktorá by vychovávala mladých ľudí s potenciálom ísť na ktorúkoľvek univerzitu. Kapitál, ktorý by nám pomohol pritiahnuť investora – jednoducho tu mať kvalitný podnik, ktorý by vyrábal vlastné produkty.
Nie nevyhnutne poľnohospodárskeho charakteru. Mať známeho umelca a ja sa dnes teším z úspechu herečky Judit Bárdosovej, ktorá žiari v Česku. A potom športovcov – napríklad Lászlo Bénes dnes hrá v Hamburgu.
Futbal na záver?
(úsmev) Veru tak, na záver som povedal, že by bolo pekné mať tu aj klub, ktorý by pre nás znamenal to, čo Barcelona pre Katalánsko alebo Neapol pre juh Talianska. Toto som očakával od DAC Dunajská Streda.
Mať tu okrem osobností aj niečo, s čím sa ľudia stotožnia a pomôže to zabrániť postupnej asimilácii. Medzitým som na tieto moje myšlienky zabudol, no prišiel Oszkár Világi a tento futbalový projekt realizoval.
Potom sme sa dostali do konfliktu, tvrdil, že nepíšem pravdivo, lebo kvôli 500 radikálom vraj netreba ešte volať políciu a alarmovať národ. Samozrejme, o tomto si myslím svoje.
Čo?
V roku 1923 sa v Mníchove konal pivný puč, na ktorom sa zúčastnil aj Adolff Hitler. Keby tam vtedy zlikvidovali všetkých 150 ľudí, zrejme by nebol žiadny nacizmus. Preto nemám rád výhovorky typu, že len 500 alebo len tisíc ľudí. Odvtedy nechodím na štadión.
Ani v nedeľu nepôjdete?
Kamarát ma pozýva, chvíľu som aj zaváhal. Ale stojím si za tým, čo som kedysi povedal. Ešte by ma tam vítali ako veľkého odporcu dunajskostredského futbalu (smiech).