Žiaľ, aj preto sa niekedy životná cesta končí tragicky – ako naposledy v prípade Radoslava Kunza, ktorý si siahol na život.
„Po Jurajovi Halenárovi (v roku 2018 pravdepodobne spáchal samovraždu, pozn.) som si povedal, že s tým musím niečo urobiť. Prišiel som takto o veľa kamarátov,“ tvrdí zástupca hráčov vo Výkonnom výbore Slovenského futbalového zväzu a podpredseda Ligy na ochranu slovenských športovcov.
Pred necelými dvomi týždňami zasiahla futbalovú komunitu správa o smrti Kunza. Šokovalo vás to?
Áno. Ani Ďuro Halenár či Rado Kunzo na sebe nedali poznať problémy. Boli to veselí chlapci, starali sa o seba. Masky, ktoré nosíme, zakrývajú, čo máme vo vnútri. Táto téma sa dlhodobo nerieši. Až vtedy, keď sa stane takéto nešťastie. Trochu sa načrie hladina, ale koncepčná práca a systematické riešenie chýbajú.
Foto: futbalsfz.sk
Prečo je riziko osobného bankrotu či psychických problémov u športovcov, ktorí ukončia kariéru, také vysoké?
Dvadsať, tridsať rokov robíte to isté. Máte nalinajkovaný deň a zrazu príde koniec kariéry a neviete, čo robiť. Ste v inom svete. Možno problémy neprídu hneď, trvá to aj niekoľko rokov. Ak by som to pritiahol za vlasy, pripomína to väzňa, ktorý sa nevie zaradiť do spoločnosti.
Bojí sa hráč hovoriť o problémoch s hazardom, drogami, dlhmi?
Samozrejme. Klesá prísun financií, ale túžba po istom komforte zostáva. Taktiež je menší záujem o danú osobu. Dlhoročný ligový hráč po skončení kariéry spoločnosť nezaujíma. Občas nejaký záblesk v novinách, ale inak nič.
Prichádza pocit menejcennosti a nepotrebnosti. V minulosti neexistovali konferencie, finanční poradcovia, športoví psychológovia či aspoň základné rady na internete o finančnej gramotnosti. Teraz ich máme.
Snažíte sa hráčov varovať, aby mysleli na zadné vrátka?
Áno, ale nie je to ľahké. Mladí chlapci pozerajú na Lionela Messiho či Cristiana Ronalda a vidia balík peňazí. Také zarobia možno tri percentá futbalistov, ktorí po kariére už nemusia pohnúť ani prstom.
Čítajte viac Odišiel z miesta nehody. Dlhoročný kapitán slovenského prvoligistu je nezvestný
Vo vyspelej futbalovej Európe fungujú mechanizmy, pri ktorých bývalých hráčov finančne podporujú kluby či štát. Ako je to na Slovensku?
Máme iba malú podporu Nadácie Slovenského futbalového zväzu. Nie sú to však peniaze, ktoré by ich vytrhli z biedy. Chýba nám lepšia koncepcia. Po prípade Ďura Halenára som si povedal, že s tým musím niečo urobiť. Prišiel som takto o veľa kamarátov.
Ako ste pokročili?
Ide to pomaly. Je potrebné o tom nielen hovoriť, ale aj konať. Začať sa musí od najvyšších štátnych orgánov a taktiež musíme vychovávať hráčov od dorasteneckých kategórií. Vysvetliť im, že kariéra je iba začiatok a zárobky počas nej nemusia vystačiť na celý život.