„Z Ružomberka som vycestoval s veľkými očakávaniami a vracal som sa s obrovským znechutením,“ napísal pre denník Šport v rubrike Priama reč.
„Po príchode domov som si to celé ešte raz pozrel zo záznamu. Všetko vo mne rezonovalo, dokonca som nemohol zaspať. Sme v 21. storočí, skrášlili sa u nás štadióny, tímy nastupujú v civilizovanom prostredí, len niektorí ľudia sa akosi nedokázali vývinovo posunúť ďalej…“ zamyslel sa 39-ročný niekdajší stredopoliar.
Z oslavy futbalu podľa neho vznikla vojna – nielen na tribúnach, ale aj priamo na ihrisku.
Čítajte viac Slovan vraj klame, Spartak tvrdí, že má videodôkaz. Kto bol na hornej tribúne?
„Bitky na trávniku sme tu ešte asi nemali. Toto sa nemôže stať. Je mi ľúto, že táto hanba bola v televíznom prenose a že priamo na štadióne videlo primitívne správanie množstvo detí, ktoré sa tešili na zápas,“ pokračoval.
Udalosti považuje za pohromu pre slovenský futbal. Priznal, že mal strach o životy:
„Keď vzplanul konflikt, sám seba som sa pýtal, kam to až môže zájsť? Nebolo to len o bitke chuligánov. Svetlice zo sektorov ultras lietali medzi slušných ľudí!“
V mysli sa mu vybavil zápas Slovana s Ružomberkom (v auguste 2013), keď jeden z domácich fanúšikov na Pasienkoch hodil silný delobuch do sektora hostí, ktorý zranil niekoľkých ľudí.
"Nerozumel som ani tomu, prečo policajný zásah prišiel tak neskoro. Veď tam šlo o životy! Nepoznám detailne zákony a pravidlá, ktorými sa musia poriadkové zložky riadiť a na nikoho nechcem ani ukazovať prstom.
Jednoducho, nešlo mi to len do hlavy, lebo človek mal pocit, akoby ani nikto z organizátorov nečakal, že sa niečo podobné môže stať," dodal.
Čítajte viac Minister Naď si nedal servítku pred ústa. Ultras trikrát nazval opicami
Zamyslel sa aj nad súčasným stavom spoločnosti:
"Pár mesiacov dozadu sme všetci volali po návrate fanúšikov na tribúny. Dnes to celé pôsobí smiešne. Ako spoločnosť sme zlyhali.
Ukazuje sa, kde sa nachádzame. V ťažkej dobe je v ľuďoch zlosť a akoby si ju niektorí potrebovali vybiť na druhých. A zaplatil za to futbal. V živote by mi nenapadlo, že sa toto môže stať v krajine ako Slovensko."
Sapara pôsobil roky aj v Turecku známom horkokrvnou atmosférou.
"Zažil som v Trabzone mnoho incidentov, ale toto nebolo ani tam! Áno, chuligánske skupiny si to často rozdávali a nechýbali ani zranení, no vždy sa bitky diali mimo štadióna!
Nikdy nie na ihrisku. Nehovorím, že to bolo správne. Len chcem poukázať na to, že my sme zašli ešte ďalej," netajil sklamanie a začína rozumieť ľuďom, ktorí sa boja zobrať na futbal deti.
„Neviem si predstaviť, že by som tam sedel so synom. Ako by som mu to vysvetľoval? A ako by sa ho to dotklo? Ako by malý chlapec prežíval momenty, ak by okolo nás lietali svetlice? Viem si predstaviť, že by mi povedal: Ja už na štadión nikdy nechcem ísť.“
Čítajte viac V kukle a so svetlicou. Kritizovaný Škrtel vyslal jasný odkaz
Ľúto mu bolo aj trnavského kronikára Mikuláša Rožňáka, ktorému pred zápasom na trávniku gratulovali k 70. narodeninám: „Toto dehonestovalo všetko vrátane jeho oslavy.“
Sapara sa na záver zamyslel nad vinníkom.
"Dnes sa samozrejme každý logicky pýta: Kto je na vine? Všetko smeruje k tomu, že to bolo dopredu pripravené.
Na streche tribúny nad sektorom hostí boli fanúšikovia Trnavy, ktorí tam nemali čo hľadať. Vyvesili transparent a hodili svetlice medzi slovanistov. To bola rozbuška.
Je mi ľúto, že organizátori umožnili zájsť situáciám až takto ďaleko. Toto sa malo potlačiť v zárodku," uzavrel.
Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk