Je dosť nepochopiteľné, ak sa v slovenskej lige stane, že v jednom mužstve nastúpi v zápase 14 hráčov, z nich 13 legionárov (väčšina mimo krajín EÚ) a riadiaci orgán to považuje za normálne a usiluje sa to ešte obhájiť rozporuplným výkladom normy.
Podobné prípady, keď cudzinci majú prevahu nad domácimi hráčmi, by sme našli aj v špičkových zahraničných ligách. Aj v anglickej Premier League. Aj tam sa už stalo, že v zostave nastúpili len legionári.
Na ostrovoch však môžu pôsobiť len tí cudzinci mimo Európskej únie, ktorí spĺňajú kvalitatívne podmienky, vrátane počtu štartov v národnom tíme. Na zápasy chodia plné štadióny, futbal je zábavou a fanúšikom potom ani neprekáža, kto im ju poskytuje. Stačí, že vo svojom odbore predstavujú špičku.
O vysokej futbalovej úrovni legionárov v senickom drese by sa dalo úspešne pochybovať. Mužstvo je v súťaži predposledné, čaká ho boj o záchranu. Naposledy bolo na domácom súboji s Michalovcami 573 ľudí, predtým na Zlatých Moravciach 615…
Je úplne jedno, či ide o Senicu alebo niekoho iného. Takto by nemal v súťaži fungovať nijaký klub. Seničania v minulosti odohrali v lige aj zaujímavé sezóny, priniesli oživenie i kvalitu a naďalej si zaslúži podporu ich mládežnícka základňa.
Už zopár sezón, na jar i v lete, sa však všetci trasú, či dá klub dokopy nejaké mužstvo, ktoré by mohlo v súťaži aspoň živoriť. Komu však pomáha takýto havarijný stav, v ktorom sa klub na profesionálnej úrovni nachádza? Slovenskému futbalu určite nie.