Po súboji s Dunajskou Stredou ju odovzdal Lukášovi Greššákovi, ktorého trápili zdravotné problémy a často na ihrisku chýbal. „Patrí mu, to je náš pravý kapitán. Víťazný pohár nad hlavu zdvihneme po poslednom kole spolu,“ vravel Boris Godál, ktorý oslávi na konci mesiaca 31. narodeniny. Bol pilierom obrany, ale zároveň je tretím najlepším strelcom majstra. Dal v sezóne päť gólov.
V zápase s Dunajskou Stredou ste premenili v úvode penaltu. Netriasli sa vám pred ňou kolená?
Veril som si. Odvtedy, čo som v Trnave, som premenil všetky. Až na jednu, ale to bolo v príprave s Karvinou. Pred týždňom na Pasienkoch som kopal komplikovanejšiu penaltu. Potrebovali sme vyrovnať. To bola zložitejšia situácia. V zápase s DAC som si hovoril, že keď ju dám, tak sa chalani aj fanúšikovia v dobrom zbláznia a už to z rúk nepustíme.
V zápase bolo veľa emócií i nervozity. Z čoho to vyplývalo?
<Ak>Myslím si, že to chlapci z Dunajskej Stredy nezvládli. Penalta sedela. Aj červená karta. Získali sme výhodu, boli sme na koni. Týždeň pred týmto zápasom som vravel, že doma si to už odšéfujeme.
V Trnave vypukli oslavy. Ako dlho budú trvať? <Ak>To netuším. Titul sme získali po 45 rokoch, takže si tento míľník užijeme. Dúfam, že sa manželka nenahnevá, keď prídem domov vo štvrtok (smiech).
Liga sa však neskončila. V sobotu čaká Žilina…
Často som hovorieval, že sa koncentrujem vždy na najbližší zápas, ten je najdôležitejší. Teraz to neplatí. Na Žilinu nemyslím.
Trnava si držala v súťaži dlhší čas výrazný náskok. Kedy ste uverili, že získate aj titul?
Ľudia nám dlhšie vraveli, máte to v kapse, už je titul doma. Ale nechceli sme si to pripustiť, lebo sme nechceli stratiť maximálnu koncentráciu. Prvý mečbal na Slovane sme nezvládli – najmä psychicky. V závere súťaže sa zdalo, že nám dochádza dych, ale zápas s DAC bol čerešničkou na torte.
Ako by ste charakterizovali vaše mužstvo? Čo rozhodlo o titule?
Mali sme zopár tromfov: perfektného trénera, výbornú defenzívu, stabilitu, najmä na jeseň aj efektivitu. Zvládali sme veľký tlak, čo nebolo jednoduché, lebo nám nik neveril a stále sme počúvali, že stratíme náskok. Pritom zostal rovnaký a v niektorých prípadoch ešte výraznejší. A to pri modele, v ktorom sme sa stretli šesťkrát so Slovanom, aj s pohárom, štyrikrát so Žilinou, Trenčínom… To hovorí za všetko.
Ako vnímate El Maestrov prínos?
Našiel štýl, ktorý nám sedel. Na jeseň sme absolútne dominovali, vybojovali sme šnúru víťazstiev. A potom už išlo najmä o to, aby nás tréner udržal na uzde, nestratili sme koncentráciu a stabilitu.
Spomenuli ste váš štýl, ale nie každému sa páčil…
Ofenzíva možno predáva lístky, láka ľudí, ale najskôr musíte mať výbornú obranu. Naša hra sa nemusí každému páčiť, ale na prvý zápas s Michalovcami prišlo tritisíc divákov a teraz sme vypredali štadión. Nie je to len o tom, vystreliť stokrát na bránku a nedať gól. Presadili sme sa našou hrou. Titul je v správnych rukách.
Bol v sezóne zlom, keď ste si prvý raz povedali, že by sa mohla skončiť titulom?
V septembri v zápase s Nitrou. Prehrávali sme doma 0:1. V záverečnej desaťminútovke sme dali dva góly. Naštartovali sme víťaznú sériu. V šatni sme si vraveli, že tento rok by mohol byť špeciálny. Zhodli sme sa, že dvadsať víťazstiev bude stačiť na titul. S DAC sme vybojovali dvadsiate…
Dokáže sa tím po takom triumfe ešte koncentrovať na záver súťaže?
To neviem. V takejto situácii som prvý raz, takže uvidíme.