Už len dvaja hráči ich dali v súťaži viac ako on. Jeden z nich je Jakub Mareš, ktorý mu na víťazný zásah v nedeľu prihrával. Medzi úspešnými zakončovateľmi sa nedávno zaiskrilo. Hološko českého legionára kritizoval.
Už ste si váš spor vydiskutovali?
Bola to z mojej strany hlúposť, ospravedlnil som sa mu pred všetkými. To sa vo futbale stane, je to za nami a pozeráme sa dopredu. Po zápase so Senicou sa objavilo, že som vulgárne vynadal trénerovi Vukomanovičovi. To bol nezmysel. On vtedy v šatni ani nebol. A keď sa bol rozlúčiť, zobral som si slovo a pred celým tímom som mu poďakoval za prácu, ktorú odviedol, napriek tomu, že ja som pod ním pôsobil len tri či štyri mesiace. Vtedy som povedal, že problém nebol v ňom, ale v nás hráčoch.
Proti Trnave viedol mužstvo len druhý raz Martin Ševela. Čo od vás žiadal?
Zdôrazňoval najmä bojovnosť a srdce. Tvrdil, že len tak môžeme vyhrať derby. Myslím si, že sme to na ihrisku splnili, dali sme do toho všetko, aj keď sa vyskytli nejaké chybičky.
Čo sa zmenilo Ševelovým príchodom?
Vniesol do tímu novú energiu. Aj keď je to stále mladý tréner, má už dosť skúseností, získal dva tituly s Trenčínom. Miluje futbal, je na štadióne od rána do večera. Zmenil sa prístup na tréningu, všetci začíname od nuly. Intenzívne komunikuje s hráčmi, ukazuje nám chyby, využíva videá, aj z tréningu.
Čo rozhodlo v nedeľu?
Asi naša húževnatosť. Začali sme dobre. Zatlačili sme súpera, dobre sme kombinovali, hrali sme na jeden-dva dotyky. Bol to pre nás ťažký zápas, v ktorom sme hrali veľmi dobre v prvej polhodine. Terén bol veľmi náročný, šmýkalo sa, sily nám ubúdali. Ale vyhrali sme zaslúžene.
Víťazný gól prišiel rýchlo…
Predchádzal mu krásny Marešov center. Stál som pri zadnej žrdi, hlavičkoval som do zeme, lopta sa od nej odrazila a prelobovala brankára Vantrubu. Chcel som to urobiť trochu inak, ale dôležité bolo, že som bol tam, kde to bolo potrebné a mal som aj trochu šťastia. Tri body boli dôležité, stiahli sme náskok Trnavy.
Stále je však osembodový. Aký význam mu pripisujete?
Osem bodov je dosť, ale dva razy sme Trnavčanov v tejto sezóne zdolali, ešte sa dva razy stretneme. Ak budeme úspešní, na súpera sa dotiahneme. Najbližšie nás čaká súboj v Podbrezovej, kde musíme potvrdiť posledný zisk. Trnava privíta Žilinu, bude to pre lídra ťažký zápas. Ak by niečo stratil, mohli by sme z toho vyťažiť.
Podbrezovej sa teraz vôbec nedarí. Bude to ľahší zápas ako dva uplynulé?
V slovenskej lige nie je nijaký zápas ľahký. My sa trápime s každým. Aj keď sme vyhrávali. S poslednou Senicou sme viedli 2:0 a skončilo sa to 2:2…
Od stretnutia v Dunajskej Strede uplynuli viac ako dva týždne. Ako ste ich využili?
Dobre sme trénovali, vyjasnili si nejaké veci a verím, že sme naštartovali novú sériu. Pred nami sú ešte tri jesenné zápasy, radi by sme v nich získali deväť bodov, aby sme náskok Trnavy stiahli čo najviac. Verím, že na jar ešte ukážeme našu silu.
Strelili ste gól aj v prvom zápase s Trnavou, bol váš prvý v slovanistickom drese. Proti Spartaku sa vám darí…
Je pravda, že mám rád veľké zápasy. Viem sa na ne dobre skoncentrovať. Medzi Trnavou a Slovanom vládne veľká rivalita a som rád, že som zápas rozhodol. Nie je to však len o mne a jednom góle, ale o celom tíme a jeho výkone.
Pred príchodom na Pasienky ste dva roky pôsobili v austrálskej lige, ktorá je slovenskému fanúšikovi vzdialená. Aká je jej úroveň?
Austrálska súťaž je náročnejšia ako slovenská i česká. Hrá v nej veľa kvalitných hráčov, sú veľmi dobre pripravení – najmä fyzicky. Naznačuje to aj nedávny úspech Austrálčanov, ktorí opäť postúpili na svetový šampionát.
Aj u protinožcov ste potvrdzovali pozíciu strelca, dávali ste tam góly…
Po prvom roku som bol najlepším strelcom Sydney, strelil som desať gólov, v druhom som pridal ďalších osem. Verím, že môžem ešte niečo dať aj Slovanu, pomôcť mu.
Je to špeciálna situácia, na Slovensku ste nehrávali, až teraz, keď končíte s kariérou…
Končiť by som ešte nechcel… Zatiaľ sa cítim dobre, aj fyzicky a keď budem zdravý, rád by som hral ešte dva-tri roky. Dvanásť sezón som pôsobil v zahraničí, teším sa, že som sa vrátil a že si môžem teraz skúsiť slovenskú ligu. Mojím snom je zahrať si na novom štadióne. Aspoň jeden zápas. Azda tam budeme dvíhať nad hlavu aj majstrovskú trofej.
Nerobí vám problém držať krok s mladšími?
Zatiaľ ani nie. Ale už mi niekedy v porovananí s nimi chýba niekdajšia rýchlosť. Keď sa rozbehne Čavrič, akoby vyštartoval Bolt. Aj ja ešte naberiem rýchlosť, ale už mi chýbajú prvé dva-tri kroky.
Po príchode do Slovana ste sa rozbiehali pomalšie. Potrebovali ste čas na adaptáciu, spoznať slovenskú ligu, v ktorej ste nikdy nehrali?
Začiatok možno nebol ideálny, dal som síce osem gólov, ale mohlo by ich byť určite viac. Mal som veľa šancí, zahodil som ich v Trenčíne, Zlatých Moravciach aj inde. Vo futbale však platí a tréner nám to pripomínal, že je úplne jedno, kto góly dá, dôležité sú víťazstvá tímu. Ale výhra s Trnavou mi chutila ešte viac ako inokedy, keďže som o nej rozhodol.
Bol to váš najdôležitejší gól z tých, ktoré ste si pripísali v drese Slovana?
To nemôžem tvrdiť. Najviac by som si cenil ten, ktorý by som dal v kľúčovom zápase o titul. Pred zápasom v Dunajskej Strede som mal na konte šesť gólov a do konca jesene zostávalo päť stretnutí. Vravel som si, že by som chcel streliť ešte päť gólov a do zimnej prestávky ich mať jedenásť. Zatiaľ normu plním, ešte musím dať tri a budem spokojný.
Bude hrať Slovan o titul?
Stratili sme už dosť bodov, ale nič nie je rozhodnuté. Teraz musíme ísť krok za krokom. Verím, že postúpime do prvej šestky, kde sa mužstvá budú navzájom vybíjať. Verím, že v nej náskok zlikvidujeme a titul získame.