Lavička na Pasienkoch je najhorúcejšie miesto na Slovensku. A trénerský flek najrizikovejšie povolanie.
Za sedem rokov a kúsok sa tu vystriedalo desať trénerov. Až na jedného nik nevydržal ani rok. Zmluva nikdy nebola dodržaná.
Posledný v rade, Srb Vukomanovič, slúžil belasým farbám rok a necelé tri mesiace. V lete predĺžil kontrakt na tri roky. Nič mu to nebolo platné.
Na Pasienky neberú nijaké béčka. Odstrelení tréneri? V našich končinách esá. Jankech, Jarolím, Weiss, Straka, Chovanec… Čo meno, to pojem. Zväčša aj úspešní reprezentační koučovia.
Vždy je to rovnaké. Nik nenastupoval s tým, že čoskoro skončí. Každý mal veľké predstavy a koncepciu. Žiadal čas, trpezlivosť, posily.
S každým prichádzala zmena. Zemetrasenie v kádri. Záplava legionárov. Príchody a odchody. Mnohí sa v tíme ani poriadne nezohriali. Nekonečný kolotoč.
To všetko je zodpovednosť vedenia a funkcionárov. Ak sa po necelom roku zbavia muža, ktorého si sami vybrali, svedčí to o spochybnení ich vlastnej voľby. Už desaťkrát za sebou.
Slovan potrebuje zo všetkého najviac stabilitu. A konečne aj víziu hodnú svojho mena. Plusom je, že po štyroch cudzincoch sa vrátil k slovenskému, ambicióznemu a v minulom období aj progresívnemu trénerovi.
Či sa stane prvým, kto dodrží na Pasienkoch zmluvu, závisí od miery jeho úspešnosti. Od toho, ako využije potenciál kádra i podmienok. Lebo v tomto je Slovan krok pred ostatnými. V minulosti to nestačilo. Na Pasienkoch rátajú len výhry a úspechy. Reči sa hovoria a body počítajú. A zmluva je zdrap papiera. Ševela na tom nebude inak ako desať jeho predchodcov.