Opäť vyhral všetko, čo sa dalo. Liga je dlhá míľa, na nej sú aj hrboľaté úseky a zažili ich aj Trenčania. Stačilo by oprášiť po niektorých zápasoch hodnotenia trénera Ševelu. A nešlo len o tie, v ktorých jeho hráči prehrali. Aj viacerým výhram chýbal lesk.
Ostatné mužstvá sa však trápili neporovnateľne viac. Trenčania pred rokmi vybudovali systém, ktorý funguje. Stabilizovali pomery v klube, nevyhadzujú trénerov, ako sa šéfovia vyspia. Mohli si dovoliť po každej sezóne veselo púšťať opory. Aj tak v rebríčku stúpali vyššie. V ich podmienkach nerozhodujú jednotlivci, ale tímovosť, dokážu systém skladať ako lego, dopĺňať nové tváre bez toho, aby to mužstvo výraznejšie pocítilo.
Zatiaľ im to stačilo len v slovenských pomeroch. Liga je možno dobrá na rozbeh mladíkov, ale chýbajú jej výraznejšie osobnosti, kvalita, nasadenie, tempo. Zápasy nemajú atmosféru, tribúny sú prázdne. Nebyť Trnavy a jej nového štadióna, bola by realita ešte smutnejšia.
Opakuje sa paradox. Súťaž vrcholí, hrá sa o titul, pohárové miestenky, záchranu, ale návštevy klesajú. Na súboj dvoch najúspešnejších tímov, v ktorom išlo o titul, neprišlo ani tritisíc ľudí. Na ostatné – s výnimkou Trnavy – sa pohyboval ich počet kúsok nad tisíckou alebo pod ňou.
Od nedele vieme, kto je majster, ale nepoznáme jeho silu. Ukáže sa až v lete. Samé jednotky má len na domácom vysvedčení. V Lige majstrov vlani prepadol. Padol na prvom súperovi…