Slovan ohlásil útok na titul a v Trenčíne zápas zvládol vďaka taktickej hre i niekoľkým individualitám, ktoré má. Sú chvíle, keď dokážu nahradiť nefungujúci herný systém a rozhodnúť zápas. Belasí sa však trápia už dlhšie, ani ich výhry nie sú presvedčivé. Po Trenčíne dali v štyroch zápasoch horko-ťažko dva góly. Chýba ľahkosť a invencia. Zostalo trápenie a tápanie.
Slovan nie je Skalica, jeho podmienky a možnosti sú vyššie ako u ostatných mužstiev, ale imidž je nanič, ak to nevidieť na ihrisku. Nevyužíva potenciál, hazarduje s menom i tradíciou, nepoznať rozdiel medzi „veľkým“ Slovanom a Zlatými Moravcami či Michalovcami.
V kádri stúpol počet legionárov. Proti Myjave ich nastúpilo deväť, najviac zo všetkých tímov. To na Pasienkoch, a na Tehelnom poli ani nehovoriac, nebývalo. Pravda, problémom nie sú cudzinci, ale fakt, že väčšina z nich je zatiaľ slabá ako čaj (Scott, Simovič, Adilehou…). Načo sú najslávnejšiemu slovenskému klubu takí hráči, horší ako domáci mladíci?
Deväť kôl pred koncom ligy zvýšili futbalisti Trenčína náskok na deväť bodov. Boj o titul stráca grády, ak by oň obhajca prišiel, musel by vo finiši prehrať minimálne o zápas viac ako v celom doterajšom priebehu ročníka.
Slovan v zime mobilizoval sily, chŕlil optimizmus, avizoval, že chce vyhrať všetko a najmä chystať mužstvo, ktoré ovládne ligu. Svätá pravda, na to treba trochu času i trpezlivosti. Jedného i druhého mal dosť.
A teraz sa zdá, že k cieľu ide opäť po krivej ceste.