Premiéru s kapitánskou páskou si v lige odkrútil 23-ročný stredopoliar Jakub Paur, ktorý sa nebál v dôležitom stretnutí zobrať viackrát na seba zodpovednosť a prispel k cennej výhre svojho tímu (2:0).
Stále patríte skôr k mladším hráčom, ako ste prijali rozhodnutie, že povediete mužstvo ako kapitán?
Máme mladý tím a v zápase s Ružomberkom boli na ihrisku ešte viacerí mladší hráči ako ja. V lige som čosi odohral a napriek veku patrím už k skúsenejším futbalistom v žilinskom drese, aj preto voľba padla na mňa. Cenil som si túto dôveru a vnímal aj zodpovednosť, ktorá s tým súvisí. Rád som zaskočil za Viktora Pečovského, ale dúfam, že jeho zranenie nebude príliš vážne a dá sa rýchlo dokopy. Po reprezentačnej prestávke by sa už mal opäť vrátiť do zostavy.
Vášmu mužstvu sa v poslednom období príliš nedarilo. Akú cenu má pre vás výhra nad Ružomberkom?
Mali sme za sebou slabšie obdobie, v ktorom sme zo štyroch zápasov vyhrali jediný. Aj preto bolo dôležité, aby sme doma opäť naplno bodovali. Nebolo to pre nás ľahké stretnutie a o plnom bodovom zisku sme rozhodli až lepším výkonom po prestávke. Túto výhru si veľmi ceníme.
Mohli ste upokojiť mužstvo už v prvom polčase, ale nepremenili ste pokutový kop…
Bol to pre mňa nepríjemný moment, veľmi ma to mrzelo, ale spoluhráči mi nič nevyčítali, podržali ma a aj preto sa toto zaváhanie na mojom ďalšom výkone príliš neodrazilo.
Po hodine hry ste práve vy strhli vedenie na stranu vášho mužstva, krásnym gólom hlavou…
V tom okamihu mi padol zo srdca veľký kameň, uľavilo sa mi. Odčinil som nepremenenú penaltu, týmto gólom sme si otvorili cestu k víťazstvu, o to väčšiu radosť som z neho mal.
Napriek tomu strácate po bezmála polovici súťaže na vedúci Trenčín už jedenásť bodov. Nestraší vás pohľad na tabuľku?
Nie je to najlepšia pozícia, ale zatiaľ tabuľku príliš nesledujeme. Strata je teraz veľká, ale zároveň platí aj to, že do konca súťaže zostalo veľa zápasov a ešte sa o ničom nerozhodlo. Všetko je otvorené. Veľmi dobre si spomínam na situáciu, keď po jeseni viedol Slovan a mal o deväť bodov viac ako Žilina, ale nakoniec jasne získala titul.
Na to si pamätáte? Táto situácia sa odohrala pred dvanástimi rokmi…
Utkvelo mi to v pamäti, hoci som bol ešte len žiak, ale chodil som na futbal a dosť som to prežíval…
V závere prvej tretiny aktuálneho ročníka ste vyhrali v Trenčíne 4:1, ale práve potom nastúpilo slabšie obdobie. Neuškodilo vám jasné víťazstvo na pôde najväčšieho súpera?
Možno na tom niečo bude, pod dojmom tejto výhry sme sa trochu uspokojili, poľavili sme. Verím, že aj zápas s Ružomberkom prinesie obrat a budeme aj v nasledujúcich stretnutiach opäť úspešní.
V závere jesene vás čaká náročný program – predstavíte sa v Senici, hostíte Trnavu a sezónu uzavriete na Slovane…
Uvedomujeme si to, vieme, že nás nečaká ľahký program. Povedali sme si, že teraz sa nebudeme pozerať ďaleko dopredu, ale musíme ísť od zápasu k zápasu a pokúsime sa získať čo najviac bodov.
Teraz bude v súťaži prestávka, reprezentantov čakajú dva zápasy, predstavia sa aj v Žiline v zápase s Islandom. Chystáte sa ich povzbudiť?
Takmer všetky domáce zápasy národného tímu sa v poslednom období uskutočnili na žilinskom štadióne. Sledoval som všetky v hľadisku. Určite nevynechám ani stretnutie s Islandom.
Načítavajú sa športové výsledky...