„Popri futbale som aj dlhšie pracoval, vyskúšal som si to na vlastnej koži, môžem porovnávať. Chcem si teraz futbalový život čo najviac predĺžiť, považujem ho za príjemnejší,“ zdôrazňuje 35-ročný kapitán Myjavčanov.
Sedem rokov pôsobil na obchodnom úseku spoločnosti Slovarm, od roku 2010 bol jej obchodný riaditeľ. V zodpovednej funkcii zostal aj niekoľko mesiacov po tom, ako Myjava postúpila do najvyššej súťaže.
„Práca ma bavila, veľa som cestoval, navštevoval som zákazníkov v 25 krajinách. Videl som, ako sa žije aj inde, bola to veľmi cenná skúsenosť. Čoskoro som však zistil, že oba posty nedokážem súčasne ťahať rovnako úspešne. Mali sme v klube deň voľna a vyrazil som napríklad na otočku do Belehradu, osem hodín tam, osem naspäť, medzitým zložité rokovania. Bolo to niekedy šialené. Keď som po návrate vybehol na trávnik, už po rozcvičke som sa cítil unavený,“ popisuje hektické obdobie otec dvoch malých detí.
Bolo jasné, že sa musí rozhodnúť a jednej práce sa vzdať. „Viem, že futbal už budem môcť hrať na vrcholovej úrovni len krátko. Vyčítal by som si asi do konca života, keby som to ešte neskúsil. Keď s ním skončím, nájdem si zamestnanie, pokúsim sa vrátiť do bývalej firmy, ale neviem, či to bude možné. Situácia sa v biznise, v ktorom som pôsobil, stále dynamicky mení, čo platilo dnes, nemusí zajtra. Veľa ľudí sa na postoch vymenilo,“ pokračuje Černáček.
Potvrdzuje, že aj v jeho okolí sa pokúša zopár mladých futbalistov študovať a takto myslieť na budúcnosť. „V tíme je ešte jeden spoluhráč, Tomáš Marček, ten má takisto vysokoškolský diplom a dokonca aj aktuálne popri futbale úspešne pracuje v jednej spoločnosti v Starej Turej,“ dodal myjavský líder.