Niektorí to potiahli v belasých farbách bezmála rok, iní len zopár týždňov. A všetkých odvolali krátko po štarte sezóny (až na Galisa, ktorý skončil už v lete). Keď sa ohlásila jeseň, padali ako lístie zo stromov.
Od roku 2009 to beží takto: Uhrina vystriedal Jankech, Jankecha Jarolím, Jarolíma Weiss, Weissa Slovák, Slováka Galis a Galisa Straka. Podľa osvedčeného scenára si Strakov nástupca môže najneskôr na prahu ďalšej sezóny baliť kufre. Ak nie, bol by to rovnaký zázrak ako začiatok výstavby štadióna na Tehelnom poli.
Nie je náhoda, že hlavy trénerov padajú na Pasienkoch pravidelne v septembri či ešte skôr. O ich neúspešnosti rozhoduje európská súťaž. Očakávania sú vyššie ako reálna sila tímu. To, čo Slovanu zvyčajne stačí doma, je za hranicami slabota. A spočítajú to vždy jednému – trénerovi.
Straka neprešiel s tímom do skupiny Ligy majstrov, ale spasila ho na chvíľu účasť v Európskej lige. Po jej štarte a s výpraskami v domácej súťaži sa však nestala jeho záchrannou brzdou. Usiloval sa prebudiť rozbitý tím, ale jeho motivačná liečba nezabrala. Belasý pacient zostal v kóme.
Jeho nástupca narazí aj na iný problém. Po katastrofálnej sérii prišiel Slovan o reálnu šancu obhájiť titul. Fakty hovoria jasne. V uplynulých siedmich rokoch, odvtedy čo sa hrá súťaž súčasným systémom, nazbieral majster maximálne šesť prehier, ale zväčša menej. Slovan ich má na konte už päť. Môže sa ešte spoliehať, že všetko až do konca mája vyhrá.
Kto tomu verí, nech zdvihne ruku. Na takéto rozprávky sme už všetci príliš starí.