Ľuďom sa nepáči futbal, aký hrá Slovan, kúskoval hru, zdržoval, váľal sa, nenechal trnavský kouč na súperovi suchú nitku.
Proti gustu žiaden dišputát. Ani hra Barcelony nereže každému, kam sa hrabe Slovan. Trnava detto. V lete klub nakúpil veľa priemerných hráčov a utvoril z nich nové priemerné mužstvo. Tréner pustil k vode aj jedinú skutočnú osobnosť, ktorá v ňom bola. Karhan sa pozerá na nedávnych spoluhráčov už z čestnej lóže, hoci im ešte mohol pokojne pomôcť nielen na ihrisku ale aj v šatni.
V derby to nebola nijaká sláva. Veľa bojovnosti, úsilia, zavše aj viac aktivity, ako ukázal favorit, to všetka česť. Ale inak futbalové trápenie. V Trnave majú svojich starostí vyše hlavy. Súboj sa odvíjal v búrlivom prostredí a v závere sa úplne zvrhol. Vyzeralo to horšie ako v parlamente. Nadávky, urážky, vyhrážky. Polícia na nohách. A to ešte chýbali slovanistickí fanúšikovia, ktorí dostali od svojho klubu na stretnutia vonku zaracha. Rizikovým zápasom by patrila hviezdička ako neprístupným filmom. Pre deti nevhodné.
Na vinníka bez zaváhania všetci ukázali prstom – Soumah. Má len niečo viac ako meter päťdesiat, ale aj tak sa nevprace do kože. Opäť bude zamestnávať disciplinárku. Guinejčan vie najlepšie, ako vytočiť trnavských fanúšikov. Tí počastovali aj ďalších súperov. Neušetrili ani Vitteka, hoci vyše desať rokov v lige nepôsobil a na trnavskú adresu sa vyjadroval pred i po derby s rešpektom.
Slovenskému futbalu, ktorý dávno nie je dobrou zábavou, chýba ešte viac ako príťažlivá hra aspoň základná kultúra. Začína sa väčšou úctou k súperovi. U trénerov, na ihrisku, v hľadisku. Ale bolo by krajne nespravodlivé tvrdiť, že to platí len o kedysi slávnom derby.