Takto komentoval jeden chorvátsky kolega grandiózny úspech svojich, kým sme po zápase s Anglickom netrpezlivo čakali na príchod finalistov majstrovstiev sveta.
„Oddnes sú to chorvátski národní hrdinovia. Netuším, čo sa bude diať doma…“ dodal.
Stačilo, čo sa dialo v Moskve. Tá má za sebou búrlivú chorvátsku noc. Najskôr sa triasol v základoch mamutí štadión v Lužnikách a potom vyrazili fanúšikovia do ulíc, aby si naplno užili triumf.
Chorváti majú vážny dôvod na spokojnosť. Pred dvadsiatimi rokmi vybojovali vo Francúzsku bronz a teraz sa v zápase s Francúzmi pokúsia získať zlato. Už prekonali sami seba a domov si povezú minimálne strieborné medaily. Pre krajinu, ktorá má ešte o milión obyvateľov menej ako Slovensko, neuveriteľná správa.
Chorváti si v Rusku ako jediní utvorili osobné maximum. Belgičania sa ocitli v najlepšom kvartete aj pred 32 rokmi, ale v Mexiku sa takisto nedočkali postupu do finále a v boji o bronz podľahli Francúzom. Ak by ho v sobotu uchmatli unaveným Angličanom, aj oni si pripíšu svoj najlepší výsledok v histórii.
Môžu Chorváti vystúpiť až na vrchol rebríka, ktorý vedie k futbalovej nesmrteľnosti? Šampióni neradi púšťajú medzi seba nových členov. V klube vyvolených sú len ôsmi.
Najmenšou krajinou v tejto nóbl spoločnosti je Uruguaj, ale ten sa tešil z triumfu v pionierskych rokoch podujatia. Najskôr na vôbec prvom šampionáte (1930) a potom na prvom po vojne (1950).
Po ňom vstupovali medzi šampiónov už len veľmoci – Nemecko, Brazília, Anglicko, Argentína, Francúzsko, Taliansko a naposledy Španielsko.
V nedeľu môže do unikátnej futbalovej vipky pribudnúť nové meno. Vstupenka s číslom deväť je pripravená…