Keď sa to Angličanom podarilo naposledy, Nemecko bolo ešte rozdelené, Nelson Mandela sa po desaťročiach väzenia dostal na slobodu a vláda Margaret Thatcherovej sa neodvratne chýlila ku koncu. V Taliansku 1990 skončili štvrtí, v semifinále nestačili na hráčov Západného Nemecka po rozstrele zo značky pokutového kopu.
Odvtedy bolo maximum „troch levov“ štvrťfinále v roku 2002. Pred štyrmi rokmi v Brazílii sa Angličania dokonca nedostali ani zo skupiny. O finále na MS 2018 sa pobijú po sobotňajšom triumfe nad Švédmi 2:0.
Obaja sa na MS stretli po tretí raz a Angličania si prvé víťazstvo nechali na najdôležitejší zápas. Predtým remizovali v skupinovej fáze v roku 2002 (1:1) i 2006 (2:2). V sobotu rozhodol o historickom triumfe obranca Leicestru City Harry Maguire. V 30. minúte hlavou dosiahol svoj najcennejší gól v kariére. V druhom polčase naňho nadviazal Dele Alli. Najlepším hráčom duelu sa však stal brankár Jordan Pickford.
Dvadsaťštyriročný tretí najdrahší gólman v histórii najprv v úvode druhého polčasu zmaril vyrovnanie Marcusovi Bergovi, neskôr zlikvidoval šancu na kontaktný gól Viktora Claessona a v závere opäť nepotešil Berga.
„Naozaj ma ohúril. Rečou tela dával po celý čas najavo svoju pohodu. Bol pánom svojej šestnástky,“ zhodnotil jeho výkon bývalý tréner Nemecka Jürgen Klinsmann pre BBC.
Na šampionát do Ruska necestovali Angličania s veľkými očami. Tréner Gareth Southgate dal šancu skôr mladším hráčom, vekový priemer jeho výberu je najnižší v histórii Anglicka. Počas „talianskeho“ semifinále bolo na svete iba šesť hráčov súčasného tímu, najstarší Ashley Young mal päť rokov. Napriek nedostatku skúseností sa Angličania s prehľadom dostali zo skupiny, prehrali iba s Belgičanmi (0:1), ale v dvoch zápasoch s Tuniskom a Panamou strelili dovedna osem gólov.
V osemfinále sa im postavila do cesty Kolumbia. Zverenci Garetha Southgata síce prišli o náskok v nadstavenom čase, v rozstrele z bodu 11 m však zlomili svoje prekliatie a po 16 rokoch sa predstavili vo štvrťfinále. Tam narazili na Švédov. Tím, ktorý bol postavený na kolektíve a poctivej defenzíve.
„Tohto zápasu som sa obával. Duel s Kolumbiou nás stál veľa síl. Vedeli sme, že Švédi nás môžu zdolať. V obrane sme však nerobili chyby, a keď už áno, podržal nás vynikajúci Pickford. V útoku sme si vypracovali príležitosti a premenili ich. To rozhodlo,“ povedal Southgate pre BBC.
Každá minca má dve strany. V pozadí anglickej radosti smútia Švédi. Za svoje predstavenie na MS v Rusku sa však nemusia hanbiť. Na scénu svetového šampionátu sa vrátili po 12 rokoch a hneď dosiahli najlepší výsledok od prekvapujúceho tretieho miesta na MS 1994.
Ich výkon je podčiarknutý postupom zo základnej F-skupiny. Za sebou nechali nevyspytateľnú Kórejskú republiku i obhajcu titulu z Nemecka. V osemfinále si poradili so Švajčiarskom.
„Som hrdý na toto mužstvo. Dostali sme sa ďaleko, ale cítili sme aj únavu a nevyšlo nám to,“ povedal kapitán Švédska Andreas Granqvist. Tridsaťtriročný stopér patril k symbolom tímového ducha. Jeho manželka počas šampionátu porodila dieťa, ale Granqvist sa po dohode s ňou rozhodol ostať v Rusku.
Spravodlivosť sobotného výsledku uznal aj tréner Švédov Janne Andersson: „Nemyslím si, že by sme niečo výrazne pokazili. Stáli sme proti silnému súperovi a nedosiahli sme náš výkonnostný vrchol. Nie je ľahké utvoriť si príležitosti proti takémuto tímu.“
Angličania postúpili do finále na MS dosiaľ iba raz – v roku 1966 sa im ho podarilo premeniť na premiérové a dosiaľ jediné víťazstvo na mundiale. V semifinále sa 11. júla v moskovských Lužnikách stretnú s lepším zo zápasu medzi domácim Ruskom a Chorvátskom.
„Verím, že Anglicko má kvalitu, aby získalo titul. Sú silní aj dobre organizovaní. Podľa mňa majú všetky predpoklady uspieť,“ zhodnotil šance „Albiónu“ tréner Švédska Andersson.