To, že sa obhajcovia balia už po zápasoch v skupinách, sa stalo tradíciou. Napriek tomu nie je nikdy príjemné, keď tím ako nemecký, tak rýchlo opustí scénu šampionátu. Za týmto mužstvom však nebude nikomu ľúto. Z nezainteresovaného oka nevypadla jediná slza. Kto by sa na to trápenie ešte raz pozeral?!
Poplakali si len nemeckí fanúšikovia. Dve prehry na nulu a jedno šťastné víťazstvo. Nemci sú turnajové mužstvo, môžu pred podujatím pôsobiť nepresvedčivo, ale prídu na šampionát a akoby ich pokropili živou vodou. Teraz ich niekto obaril horúcou. Nijaký kolektívny duch a hra, nijaké individuálne výkony. Bezmocnosť, ťažkopádnosť, bezduchosť.
Nad týmto mužstvom sa zmrákalo už dlhšie. V tomto roku ešte poriadny zápas neodohralo. Všetci však čakali na zázrak, že sa ako vždy niečo stane a Nemci zasa pofrčia do cieľa. Teraz je všetko jasné: Nemecko je šampión po záruke.
Jednu vec pripíšme trénerovi i hráčom k dobru. Nehľadali nijaké detské výhovorky, ako sa to často stáva. Neblábolili (nežvatlali) o šťastí a smole. Uznali, že na tomto turnaji tentoraz nemajú čo hľadať.
Aj to patrí do nemeckej výbavy, ako ich nepoddajnosť a vytrvalosť, ktorá ich obvykle sprevádza.
Nemci si vykoledovali historický neúspech. Čakajú ich zmeny. Štvornásobní majstri sveta však zostali veľmocou. Veľkým potenciálom, tradíciou, ligou, diváckym zázemím, infraštruktúrou. O štyri roky s nimi treba rátať.
O to viac, že už nebudú v úlohe obhajcov a neprinesú si na turnaj karmu prekliatia.