Zostanete po zápase chvíľu sedieť na tribúne, dopisujete posledné poznámky do počítača a podvedome vnímate pozápasovú atmosféru. Oslavy víťazov, tradičné ďakovačky divákov i hráčov.
Po štvrťhodine zdvihnete opäť zrak od obrazovky a štadión je prázdny. Len zopár novinárov na tribúne mamutieho stánku ešte dokončuje svoju prácu. Osemdesiattisíc ľudí akoby sa vyparilo.
Hodinu po je v areáli štadióna pokoj. Opúšťajú ho posledné skupinky zabudnutých fanúšikov, ktorí mieria k metru. Na miesta, kde sa pred maličkou chviľkou premávali tisíce ľudí, nabehli upratovacie čaty.
Diváci sa zatiaľ správajú na úrovni. Usporiadatelia a vojaci utvoria široký koridor, ktorý ich spoľahlivo nasmeruje na stanicu metra Sportivnaja.
Dobrovoľníci vás neustále informujú o situácii. Vlakové súpravy prichádzajú jedna za druhou a odvážajú fanúšikov. O lístky sa starať nemusia. V deň zápasu je doprava grátis.
Už hodinu po na Červenom námestí alebo v inej časti Moskvy Portugalčania oslavujú víťazstvo a spolu s Maročanmi sypú superlatívy na Ronalda. V okolí štadióna kmitajú desiatky ľudí.
Po takej mase zostane more odpadkov a neporiadku. Papiere, poodhadzované poháre od piva či koly, plné kontajnery. Čoskoro je všetko v absolútnom richtigu. Akoby sa tu v tento deň nič mimoriadne nedialo.
Rusi to zvládajú aj vďaka enormnému množstvu ľudí, ktorých nasadili, aby zabezpečili všetko potrebné.
Organizáciu zápasu, bezpečnosť a všetko, čo s tým súvisí, majú premakané na najvyššej úrovni.