Ak by rozhodcovia využívali vo futbale video pred vyše tridsiatimi rokmi, asi by Tunisan Ali bin Násir neuznal na Aztéckom štadióne ani Maradonovu božiu ruku proti Anglicku vo štvrťfinále MS 1986.
A ak by sa nestali v histórii svetového futbalu tisíce iných a podobných prípadov, možno by mala najpopulárnejšia hra iné výsledky, iných víťazov, iných postupujúcich…
Rozhodcovia a aj ich omyly patria do futbalu ako obrovské kiksy nešťastníka Lorisa Kariusa vo finále Ligy majstrov. Alebo nepremenená rozhodujúca penalta chýrneho strelca Roberta Baggia v rozstrele finále MS 1994, po ktorej prenechali Taliani titul Brazílii.
Videorozhodcovia rozdelili futbalový svet. Niektorí si myslia, že verdikt rozhodcu na ploche má byť konečný. Iní ich obviňujú z futbalového konzervativizmu a staromilstva. Moderná doba si v dynamickom a rýchlom futbale žiada moderné technológie.
Sotva možno namietať, ak video prinesie do športu transparentnosť a spravodlivosť. A odstráni kardinálne omyly.
Jeden z problémov je finančná, ale aj personálna náročnosť systému. Na svetovom šampionáte si systém videoasistentov môže FIFA dovoliť. Ale v okresnom prebore v dedinskom futbale ho asi nebudú môcť nikdy uplatniť.
Futbal sa donedávna, vlastne viac ako storočie hrdil, že je to hra, ktorá má rovnaké pravidlá, či sa hrá zápas na svetovom šampionáte alebo v Hornej Dolnej.
Po turnaji v Rusku to už platiť nebude. Futbal už nikdy nebude rovnaký.