Divákom brali pištole a pušky
O organizáciu premiérových MS 1930 sa uchádzali aj štyri popredné európske krajiny – Taliansko, Španielsko, Švédsko a Holandsko. FIFA dala prednosť Uruguaju, pretože oslavoval 100. výročie nezávislosti a dva roky predtým vyhral aj olympijský turnaj, čo bolo v tom čase najviac, čo mohol národný tím dosiahnuť.
Prvý konflikt bol na svete. Európskym gigantom sa nepozdávalo, že turnaj sa uskutoční v takej vzdialenej krajine, kam cesta loďou trvala tri týždne. Rozhodli sa šampionát bojkotovať. Zúčastnilo sa na ňom iba trinásť tímov a zrušili aj plánovanú kvalifikáciu.
Mimochodom, o štyri roky neskôr hostilo MS Taliansko. Urazení Uruguajčania si vybavovali účty a odmietli cestovať do Európy. Doma získali titul a stali sa jedinými šampiónmi, ktorí ho neobhajovali.
V prvom finále 30. júla 1930 v Montevideu sa stretli s Argentínou. Medzi tímami vládla nezmieriteľná rivalita. Narazili na seba aj vo finále olympijského turnaja 1928. Argentínski fanúšikovia sa ťažko vyrovnávali s uruguajským triumfom a chystali sa na odvetu.
Každému, kto ich sledoval pred štadiónom, behali zimomriavky po tele. Tisíce ľudí skandovali: Víťazstvo alebo smrť! Prvý raz museli organizátori prehliadať divákov pred vstupom na štadión.
Brali im – pištole a pušky.
Záujem o finále bol obrovský. V hľadisku sa tiesnilo 60-tisíc Uruguajčanov a 20-tisíc Argentínčanov. V napätej atmosfére žiadal rozhodca Belgičan Langenusa špeciálnu ochranu pre seba i postranných rozhodcov. Až keď dostali garancie, rozhodli sa, že finále povedú. Na štadióne však celý čas hliadkovali vojaci s nasadenými bodákmi.
Seriál: Z histórie MS
Už onedlho si planétu znovu podmaní futbal. Pravda.sk vám pri príležitosti blížiacich sa MS prináša seriál z histórie šampionátov. Spoznajte s nami príbehy slávnych i menej známych hrdinov. Všetky diely nájdete TU
Udržali poriadok. Uruguaj vyhral 4:2. Argentínski fanúšikovia prehru niesli ťažko. V Buenos Aires napadli uruguajský konzulát, bombardovali ho kameňmi. Oba zväzy prerušili na dlhý čas vzájomné kontakty.
Ale šampionát sa skončil veľkým úspechom. Nielen športovým, ale aj finančným. Organizátori vyrátali zisk 255 107 dolárov a uhradili všetkým tímom cestu i pobyt…
Bernská bitka legendárnych tímov
Odborníci často vedú spory, ktorý tím v histórii svetového futbalu bol najlepší. Väčšina sa prikláňa na stranu Brazílie a Maďarska. Ani sa nechce veriť, že skvelí futbalisti oboch tímov odohrali na šampionáte vo Švačiarsku 1954 škandálny zápas. Dejiny futbalu ho registrujú pod názvom Bernská bitka.
Maďari nastúpili na štvrťfinále bez zraneného Puskása, no ich zázračný tím vyhral aj bez najväčšej hviezdy 4:2. Štyridsaťtisíc divákov na štadióne Wankdorf v Berne sledovalo drámu plnú skvelých futbalových situácií, ale rovnako videlo aj veľa zákerností.
Hráči situáciu anglickému rozhodcovi Ellisovi ani v najmenšom neuľahčili. Nariadil na každej strane po jednej penalte, za vzájomné napadnutie vylúčil v 70. minúte Niltona Santosa a Bozsika a o dve minúty neskôr aj Brazílčana Humberta, ktorý zozadu skosil Hidegkutiho.
Teatrálny Juhoameričan Ellisa neobmäkčil, hoci si kľakol na kolená a prosil o odpustenie. To nebolo všetko. Oba tímy sa mlátili aj po záverečnom hvizde v tuneli na štadióne.
Jeden z maďarských náhradníkov udrel fľašou brazílskeho hráča, keď odchádzal z ihriska. Juhoameričania sa zhromaždili v tuneli, ktorý viedol do šatní. Zhasli svetlo a počkali si na súpera. Strhla sa hromadná mela.
Musela zasiahnuť polícia a plné ruky práce mala aj na tribúnach. Asi dvetisíc sklamaných brazílskych priaznivcov demolovalo zariadenie štadióna.
Národné zväzy a ani FIFA nijakého hráča po tomto trápnom incidente nepotrestali…
Plánička dochytal so zlomenou rukou
Jemní technici a loptoví virtuózi Brazílčania sa ukázali zavše aj ako futbaloví nespratníci. V jednom prípade im asistovali aj československí futbalisti.
Medzi najškandalóznejšími zápasmi histórie MS sa objavuje aj súboj Československo – Brazília na MS 1938 vo Francúzsku. Na poslednom predvojnovom šampionáte sa stretli tieto tímy dokonca dva razy. Hralo dovedna dvadsať Brazílčanov a pätnásť hráčov Československa. A ich prvý zápas patrí medzi najsurovšie na šampionátoch.
Rozhodca vylúčil prvého Brazílčana už v 13. minúte. Pod sprchy išiel predčasne Zeze, ktorý hral s čiapkou na hlave. Nekompromisne odrovnal Nejedlého. Potom vystrájal ako dieťa: najprv sa vyhrážal, vzápätí prosil a plakal. Nič mu nepomohlo, musel opustiť ihrisko.
Minútu pred koncom prvého polčasu Machado kopol Říhu a dal mu i facku. Rozhodca to vyriešil šalamúnsky – vylúčil oboch. Pred odchodom do šatne na prestávku sa potom musel kryť pred Brazílčanom, ktorý ho chcel rozzúrený napadnúť. Šesť ľudí malo čo robiť, aby ho udržali.
Brazílčania viedli gólom legendárneho Leonidasa, Nejedlý z jedenástky vyrovnal. Slávny brankár Plánička si v 83. minúte zlomil ruku, no dochytal až do konca zápasu (v tom čase nebolo možné striedať). Ale medzi tri žrde sa už nikdy nevrátil.
Stretnutie sa skončilo 1:1. Podľa vtedajších pravidiel sa muselo opakovať a organizátori mali z toho obavy. Našťastie, tie sa už nenaplnili. Repríza prebehla v pokojnom duchu. Brazília vyhrala 2:1 a postúpila do semifinále.
Hanebný rakúsko-nemecký valčík
Na tribúne sedela generalita svetového futbalu a aj škótsky rozhodca Valentine sa len nečinne pozeral na hrôzu, ktorá sa diala na trávniku.
V poslednom zápase 2. skupiny MS 1982 NSR – Rakúsko sa zrodila tesná výhra Nemcov. Rozhodol o nej Horst Hrubesch už v 11. minúte a odvtedy sa hráči už len tmolili po ihrisku bez očividného záujmu o hru. Mnohí túto frašku označujú za podvod storočia v Gijóne.
Španielsky denník El Comercio originálne referoval o súboji dvoch spriatelených mužstiev originálne: Dvadsaťšesť občanov NSR a Rakúska sa dopustilo krádeže 12 miliónov pesiet od 40 tisíc divákov…
Osud stopercentných favoritov Nemcov, ktorí na MS 1982 postúpili napokon až do finále, visel na vlásku. Šokujúco podľahli Alžírsku a hrozilo, že skončia v skupine. V nej hrali v poslednom zápase proti Rakúsku a museli vyhrať. Postupové ambície živili aj Rakúšania – mohli podľahnúť, ale iba jednogólovým rozdielom.
Foto: SITA/AP
Tento výsledok vysánkoval Alžírčanov z postupovej hry, hoci v závere zdolali aj Čile (3:2). Tri tímy mali po štyri body, ďalej išli Európania.
Šéf alžírskeho futbalu Alemi Sekkal už pred koncom zápasu otrávený opustil čestnú lóžu. Odišiel spísať protest na FIFA a požiadal o vylúčenie NSR a Rakúska z turnaja. Alžírčania tušiac, ako sa to všetko skončí, ani nečakali na verdikt a odleteli domov. „Ak náš protest FIFA prijme, o dve hodiny sme späť,“ odkázal Sekkal.
Zamietli ho. Šéf organizačnej komisie Nemec Hermann Neuberger vyhlásil: „Chápem rozhorčenie divákov v Gijóne i pri obrazovkách. Nijaké pravidlo však nebolo porušené. Nikde nie je stanovené, v akom tempe majú tímy hrať.“
Rakúsky denník Kurier namiesto správy o zápase nechal veľkú bielu plochu a španielsky El País skonštatoval, že to bol „hanebný rakúsko-nemecký valčík“. Oba tímy sa bránili, že išlo len o taktiku…
Francúzsky tréner Michel Hidalgo navrhol, aby obe mužstvá dostali Nobelovu cenu za mier…
Božia pomoc božského Diega
Diega Maradonu považujú niektorí za najlepšieho futbalistu histórie. Slávny Argentínčan bol muž fantastických futbalových okamihov i veľkých škandálov. Niekedy obe tieto polohy zvládol v jednom zápase.
Štvrťfinále MS 1986. Argentína – Anglicko 2:1.
Stalo sa niečo neopakovateľné. Niektoré londýnske stávkové kancelárie vyplácali výhry aj za výsledok 1:1! Maradona strelil oba góly svojho tímu. Ale televízne kamery ho usvedčili, že iba jeden bol regulárny.
Jeden zápas a dve tváre.
V 52. minúte, keď lopta plachtila do šestnástky Angličanov, vyskakoval na ňu brankár Shilton a od zeme sa odrazil aj Maradona. Anglický gólman nebol pri lopte skôr. Kým stihol zareagovať, zasiahla ju Maradonova ľavá ruka. Nik si nič nevšimol. Tuniský rozhodca Ali Bennaceur ukázal bez zaváhania do stredu ihriska. Argentína viedla 1:0.
Až neustále opakovanie situácie a fotografie potvrdili, že Maradona dal gól podvodom. Bola to však naozaj jeho ruka?
Nasledoval celý seriál jeho vyjadrení na túto tému. A keď konečne pripustil, že loptu hlavou nezasiahol, vyhlásil: „Gól bol regulárny. Bola to božia ruka.“
Dve minúty po neregulárnom góle prevzal Maradona loptu na vlastnej polovici, prekľučkoval sa neuveriteľným sólom cez štyroch anglických hráčov, nakoniec obišiel aj Shiltona a do prázdnej bránky strelil druhý gól.
Možno najkrajší, ktorý padol v histórii svetových šampionátov.
Dva momenty, ktoré otriasli futbalovým svetom. Smola geniálneho futbalistu. O tom prvom sa hovorí stále viac…
Vášne sa vyfarbili na červeno
Ruský rozhodca Valentin Ivanov urobil z očakávaného šlágra partiu mariáša. Ale veľkí hráči mu jeho situáciu v ničom neuľahčili.
Od osemfinálového stretnutia na šampionáte 2006 si mnohí veľa sľubovali. Bol to súboj veľmocí: Portugalsko – Holandsko. Na jednej strane Ronaldo, Deco, Figo. Na druhej Sneijder, Van Persie, Robben.
Výsledok? Krásne momenty, šance, nebezpečné strely, skvelé zakroky brankárov. Ale aj odvrátená tvár futbalu: hrubé fauly, simulovanie, nešportové prejavy.
Padol rekord v histórii MS: štyri červené a šestnásť žltých kariet.
Rozhodca sa správal chaoticky a tímy túto frašku hodili najmä na jeho plecia. „Ľutujem, po prestávke sa takmer prestal hrať futbal, ostalo z neho dvadsať minút. Rozhodca nenechal priestor na hru,“ vravel legendárny strelec Marco van Basten, ktorý viedol holandských reprezentantov. Prehral s tímom svoj prvý zápas za uplynulé dva roky a jeden z veľkých favoritov sa s turnajom lúčil.
Ani portugalský kouč Luiz Felipe Scolari nenechal na ruskom arbitrovi suchú nitku. „Postúpili sme, ale draho sme za to zaplatili. Rozhodca bol hrozný,“ tvrdil.
Na norimberskom štadióne rozbalili veľmoci zápas vášní a nervozity.
„Rozhodca tentoraz nebol na rovnakej úrovni ako hráči. Žltú kartu mal dostať aj on,“ kritizoval výkon arbitra celkom netradične aj šéf svetového futbalu Sepp Blatter. Jedným dychom však dodal, že aj niektorým hráčom chýbalo viac zmyslu pre fair play. Kartový unikát nik neohrozil už dvanásť rokov. A všetci si prajú, aby tento rekord už nik v budúcnosti neprekonal…
V šatni Francúzov sa skrýval zradca
Z francúzskej šatne ktosi vyniesol tvrdú výmenu názorov a ponúkol ju médiám. Kapitán Patrice Evra vyhlásil, že v kabíne sa skrýva zradca, čo pokladá za hlavný problém.
Francúzi si na MS 2010 vyrobili hanbu, ktorú riešil doma aj ich parlament. V hlavnej úlohe bol Nicolas Anelka. Zasa si raz pustil ústa na špacír. Za hrubú urážku trénera Raymonda Domenecha okamžite vyletel z tímu.
Francúzsky tím bol v totálnom rozklade. Čakal ho posledný zápas skupiny s Juhoafrickou republikou, ale už sa mohol spoliehať len na zázrak.
V šatni sa iskrilo v prestávke súboja s Mexikom. Na trénerove výčitky zaregoval kontroverzný útočník vulgárne. „Choď do riti, ty zku… syn…“
Domenech hneď zareagoval a oznámil mu, že sa zápas pre neho skončil.
„Ako chceš,“ odvrkol mu Anelka.
Ďalší deň už s mužstvom netrénoval. „Slová, ktoré povedal trénerovi, sú neakceptovateľné,“ zaznelo v oficiálnom vyhlásení francúzskej federácie. Jej zástupca Noel Le Graet paradoxne tvrdil, že práve Domenech bol jediný, kto sa usiloval 31-ročného hráča FC Chelsea podržať.
Anelka priznal, že vybuchol, no odmietal, že vyslovil primitívne slová. Málokto mu veril, lebo geniálny futbalista bol známy hlúpymi aférami, ktoré ho sprevádzali celú kariéru. Mohol sa zachrániť, aj zostať na šampionáte, lenže podmienkou bolo, aby sa verejne ospravedlnil. To odmietol.
Bol prvým hráčom, ktorý opustil africký šampionát. Ale krátko po ňom si balila kufre celá výprava…
Play-off MS 2018 vo futbale