Foto: SITA/AP, AMY SANCETTA
Opäť 1966
Mal to byť ich šampionát. Poučení z nešťastnej prehry vo finále EURO 2000 si talianski futbalisti o dva roky neskôr prišli do Ázie pre titul majstrov sveta.
Skvelý tím mal v Japonsku a Kórejskej republike výnimočné individuality na všetkých postoch. V útoku žiarili Alessandro Del Piero, Christian Vieri, Francesco Totti či Filippo Inzaghi. Stopérska dvojica Fabio Cannavaro, Alessandro Nesta patrila medzi absolútnu špičku.
Kapitán Paolo Maldini bol jedným len z dvoch hráčov, ktorý mal nad 30 rokov. Všetkých zozadu dirigoval Gianluigi Buffon, vtedy najdrahší brankár sveta a dnes hrajúca legenda.
Taliani prešli kvalifikáciou na šampionát bez jedinej prehry, ale na finálovom turnaji sa trápili. Po povinnej výhre nad Ekvádorom a šokujúcej prehre s Chorvátskom im postup zo skupiny napokon zabezpečila až vydretá remíza s Mexikom.
„Počas základnej skupiny sme to neboli úplne my. Trochu sme sa na ihrisku hľadali. Každý však vie, že Taliansko je mužstvo pre play off. S dôležitosťou zápasov rastie naša kvalita. Však uvidíte,“ sľuboval Buffon.
Talianskym fanúšikom však zamrzol úsmev na perách, keď sa dozvedeli, že v osemfinále ich čaká Kórejská republika. Tým starším sa vynorili spomienky na MS 1966, keď „squadra azzurra“ vtedy senzačne prehrala so Severnou Kóreou a prišla o postup do štvrťfinále.
„Nič také sa nebude opakovať. Či budeme mať v hlavách výsledok spred 36 rokov? Tá otázka znie ešte smiešnejšie, keď ju skutočne niekto vysloví nahlas. Vieme, prečo sme tu a podľa toho sa na zápas pripravíme,“ negoval špekulácie o ďalšom prekvapení na úkor favorita kanonier Vieri.
Taliani boli pripravení na všetko. Na búrlivé prostredie a vypredaný štadión v Daejeone, tlak, ktorý pociťovali z pozície favoritov i na prelomenie historickej „kórejskej“ dogmy. Hlavný arbiter Byron Moreno? Na toho sa pripraviť nedalo.
Konšpirácia proti Taliansku
Rozhodcu z Ekvádora nepozná nik, po zápase takmer celý svet. Už v prvom polčase nariaďuje spornú penaltu. Domáci však ponúknutú šancu nevyužívajú a do vedenia tak idú Taliani. Vieri skóruje hlavičkou, po góle si priloží prsty k perám a snaží sa utíšiť fanatických Kórejčanov.
Reakcia? Rev a hukot na tribúnach zosilnejú, atmosféra je elektrizujúca. Domáci vycítia šancu a vytrvalo búšia do súpera, ktorému chýbajú zranený Nesta i potrestaný Cannavaro. Sedem minút pred koncom vyrovnáva Seol a posiela duel do predĺženia.
Ústredná postava predĺženia? Moreno. Nie Damiano Tommasi, ktorý strieľa zlatý postupový gól. Ekvádorčan ho totiž neuzná a pokračuje v ničení talianskych snov. Faul na Francesca Tottiho v pokutovom území vidí zo 40 metrov. Napriek tomu má o verdikte jasno – filmovanie Taliana, druhá žltá a tým pádom červená karta.
Taliani zúria. Viac sa sústreďujú na arbitra ako na hru. A napokon za to pykajú. Do rozhodenej obrany si nabehne Ahn a hoci je pol hlavy nižší ako Maldini, hlavičkou prekonáva Buffona a rozhoduje osud osemfinále.
V ten večer vyšli do ulíc Soulu tri milióny ľudí. Tancovali, spievali, oslavovali veľké víťazstvo. Gratulácie prišli aj z (ne)priateľského severu. „Celá Kórea sa teší z vášho úspechu,“ napísal prezident Severokórejskej futbalovej asociácie svojmu kolegovi.
Foto: SITA/AP, Luca Bruno
Koniec pre Talianov, iba začiatok pre Morena. Ako prvý naznačil možnú konšpiráciu tréner zdolaného tímu Giovanni Trapattoni.
„Každý, kto sa rozumie futbalu videl, že dnes sme nehrali len proti súperovi na ihrisku. Snaha domácich udržať sa na turnaji bola podporená z najvyšších miest,“ hneval sa Trapattoni. „Rozhodca bol škandalózny. V živote som nič také zlé nevidel. Ako sa mohol dostať na svetový šampionát?“ pýtal sa taliansky minister štátnej správy Franco Frattini.
Papaláši z Medzinárodnej futbalovej federácie sa snažili zahrať fiasko do autu. Prezident FIFA Sepp Blatter označil za vinníkov čiarových rozhodcov, „ktorí mali hlavnému viac pomôcť“.
Alibistické vyjadrenia sa im však vrátili ako bumerang. Futbalový svet len neveriacky sledoval, ako sa podobný scenár opakuje aj vo štvrťfinále. Po Talianoch prišli na rad Španieli a ani tí sa netešili priazni mužov s píšťalkou.
ĎALŠÍ DIEL SERIÁLU SI PREČÍTAJTE V STREDU 6. JÚNA
Jedávate opice? Vedú vás čary? Kamerunčania umlčali kritikov i Maradonu
Šesť kilogramov heroínu v spodnom prádle
Moreno sa vrátil do Ekvádora, ale talianske médiá ho neprestali prenasledovať. Pozorne sledovali jeho rozhodcovskú kariéru v jeho domovine. A treba povedať, že to nebol pekný príbeh.
Počas sezóny po MS mal na konte viacero nezvládnutých zápasov, ale vrchol stál za to. V súboji medzi Universitaria de Quito a Barcelona Sporting Club nadstavil v závere šesť minút, k čomu reálne nemal žiadny dôvod.
Nadstavený čas napokon natiahol na neuveriteľných 13 minút, počas ktorých Quito strelilo dva góly a otočilo zápas. Verdikt pre Morena? Dvadsaťzápasový dištanc od disciplinárnej komisie.
Žeby sa mal z trestu poučiť? Súdny človek áno, Moreno však nie. Krátko po návrate zo suspendácie vylúčil v jednom zápase troch hráčov hosťujúceho družstva, všetkých po sporných situáciách.
Jeho šéfom došla trpezlivosť a odobrali mu licenciu. Keďže bol bez práce, prišiel mu vhod záujem z Apeninského polostrova. Škodoradostní Taliani si ho volali do reality šou ako atrakciu. Robili si žarty z jeho kariéry, strápňovali ho za jeho výkon na MS 2002.
Morenovi to bolo jedno – za stratu ľudskej dôstojnosti dostal bohato zaplatené.
Seriál: Z histórie MS
Už onedlho si planétu znovu podmaní futbal. Pravda.sk vám pri príležitosti blížiacich sa MS prináša seriál z histórie šampionátov. Spoznajte s nami príbehy slávnych i menej známych hrdinov. Všetky diely nájdete TU
Žiadne peniaze však nevydržia večne. Moreno, ktorý opustil manželku a začal žiť s o 20 rokov mladšou ženou, o tom vedel svoje.
Keď v septembri 2010 vystúpil z lietadla na newyorskom letisku JFK, colníkom bol podozrivý na prvý pohľad. „Nervózne sa obzeral, potil sa a reagoval zmätočne,“ písalo sa v policajnom správe.
Moreno totiž nepriletel do New Yorku kochať sa miestnymi atrakciami. Pri osobnej prehliadke mal na rôznych častiach tela (väčšina bola ukrytá v spodnom prádle) prilepených spolu až šesť kilogramov heroínu tej najvyššej kvality.
Na súde sa k činu bez okolkov priznal. Podľa právnika mal Moreno veľké dlhy, priateľka potrebovalo peniaze na nákladnú liečbu a on naivne skončil ako drogová mulica. „Môj klient všetkého ľutuje a vie, že za to zaplatí cenu,“ vravela obhajoba na súde.
Taliani nikdy nezabudli
Hrozilo mu desať rokov, vyfasoval 30 mesiacov. Po 26 ho prepustili na slobodu, k čomu prispel aj fakt, že bol vzorovým väzňom. Pre kolegov za mrežami usporiadaval futbalové turnaje – a áno – sám ich aj rozhodoval.
„Väzenie bolo pre mňa veľmi poučné. Je mi to všetko veľmi ľúto. Verím, že Boh i vy, vaša excelencia, mi odpustíte,“ napísal v žiadosti o predčasne prepustenie.
Americká justícia už na neho zabudla, ale talianska spravodlivosť nie. Keď sa dostali na verejnosť správy o jeho zatknutí, každý reagoval po svojom.
„Šesť kilogramov heroínu? Mal ich už aj v roku 2002. Nie v spodnom prádle, ale vo svojom tele. Ja som to tušil už vtedy,“ ironicky komentoval brankár Buffon.