Foto: SITA/AP
Aj druhý finalista prišiel iba s "béčkom“ – Argentínčania radšej nechali hviezdy s talianskymi koreňmi doma, aby predišli urážkam, či prípadnému násiliu. V poradí druhý futbalový sviatok, MS v roku 1934, poznačilo niekoľko škandálov. S nálepkou fašistu Benita Mussoliniho…
Zatiaľ čo na prvý šampionát museli národné tímy presviedčať, do Talianska sa už bolo treba kvalifikovať. Záujem totiž prejavilo 36 tímov, miest však bolo iba 16 – dvanásť pre Európu, tri pre Američanov a jedno dostala Afrika. Do Ríma tak odcestovali i futbalisti Československa, ale aj Egypta, či Spojených Štátov, ktorí odohrali baráž proti Mexiku iba tri dni pred začiatkom turnaja.
Argentínski Taliani
Ale späť k Mussolinimu. On bol totiž hlavnou postavou domácich majstrovstiev. Organizáciu turnaja mal síce od začiatku pevne vo svojich rukách, dianie na ihrisku až tak veľmi nie. A tak si na ňom našiel predĺženú ruku – mužov v čiernom. Talianov doviedli k titulu majstrov sveta skorumpovaní, alebo vystrašení rozhodcovia a ich intrigy.
Šampionát sa ešte ani nezačal a pochybnosti o domácich už boli na svete. Podľa vtedajších pravidiel FIFA totiž mohli futbalisti hrať za druhý národný tím jedine v prípade, ak v krajine pobývali posledné tri roky. A v prípade Argentínčanov Luisa Montiho, Atilia Demariu, Enriquea Guaitaa, či Brazílčana Anfilogina “Fila” Guarisiho sa tak nestalo. Talianov mali podľa tohto pravidla diskvalifikovať.
Seriál: Z histórie MS
Už onedlho si planétu znovu podmaní futbal. Pravda.sk vám pri príležitosti blížiacich sa MS prináša seriál z histórie šampionátov. Spoznajte s nami príbehy slávnych i menej známych hrdinov. Všetky diely nájdete TU
Fraška, ktorú nezastavili za zeleným stolom, potom pokračovala na zelenom trávniku. Štvrťfinálový zápas Talianska proti Španielsku nebol ničím iným.
Štvrťfinále Taliansko – Španielsko
- prebieha 5. minúta zápasu, keď Španiel Bosch preniká z ľavej strany do pokutového územia domácich, Talian Monzeglio ho pritom brutálne fauluje. Penalta? Ale kdeže. Švajčiarsky rozhodca René Mercet sa ani neobzrie. Boscha ošetrujú za postrannou čiarou ďalších 20 minút, zvyšok zápasu už iba odkríva. Španieli tak hrajú 85 minút v oslabení.
- v 11. minúte – po rohovom kope Talianov – Meazza celkom jednoznačne rukami odsotí brankára Noguésa a následne hlavou skóruje. Mercet nereaguje, gól uzná aj napriek tomu, že prekvapení zostávajú aj domáci futbalisti.
- aj v 37. minúte nenechá arbiter nikoho na pochybách, že v tomto zápase nie je nestranný. Domáci Monzeglio vo vlastnej šestnástke neférovo atakuje Camparala, po súboji obaja hráči vstanú a tvárou v tvár si vysvetľujú situáciu. V tom Monzeglio chytí súpera za bradu a odstrčí jeho hlavu smerom k rozhodcovi. Z pohľadu futbalových pravidiel celkom jednoznačná situácia – nie však pre Merceta. Jeho píšťalka mlčí akoby sa nič nestalo.
- už o pár sekúnd je Švajčiar opäť hlavnou postavou duelu, keď na provokácie domácich obrancov voči útočníkovi súpera zareaguje presne opačne. V tej chvíli sa zranený španielsky brankár Zamora chytá za postrannou čiarou za hlavu a novinári, ktorých pricestovalo na MS presne 277, si píšu do poznámkového bloku slovo: „ŠKANDÁL!“
- ani to však ešte nie je koniec, rozhodca korunuje svoj hanebný výkon v 62. minúte, keď Camparal doráža odrazenú loptu za chrbát talianskeho brankára. A Mercet čo? Zapíska ofsajd! Situáciu v nasledujúcich dňoch komentujú aj švajčiarske noviny. Basler Nationalzeitung píše: "Mercet pomáhal Talianom tým najzahanbujúcejším spôsobom.“
- tesne pred koncom zaplachtí kožená lopta aj do talianskej bránky. Ako inak – gól neplatí! Dôvod? Tesne predtým vraj domáci hráč fauloval Španiela. Mercet zabúda, že v taktom prípade hra pokračuje ďalej… Nemecký magazín “Fussball” situáciu okomentoval takto: "Dvojitá nespravodlivosť. Toto bol extrémny príklad toho, ako môže rozhodca zvýhodniť faulujúci tím.“
Doživotie pre rozhodcu
Bolo po zápase. Taliani postúpili a európska tlač písala o veľkom škandále a švajčiarskom rozhodcovi, ktorý sa zviezol na lacnej propagande domáceho publika. Duel mal ešte jednu dohru. Švajčiarska národná futbalová federácia sa za Mercetov výkon hanbila natoľko, že mu doživotne zakázala účasť na medzinárodných podujatiach.
Turnaj pokračal ďalej, „Mussoliniho zverenci“ v semifinále vyradili rakúsky "Wunderteam“ – opäť s prispením rozhodcu. Meazza tesne pred dosiahnutím gólu fauloval brankára Platzera. Švédsky rozhodca Ivan Henning Hjalmar Eklind však nič nevidel. V knihe Športové škandály sa dokonca uvádza, že v jednej chvíli hlavou nahral loptu talianskemu hráčovi.
Na ten zápas sa však medzičasom zabudlo, z mysle futbalových fanúšikov ho vytesnili neprávosti z následného finále.
Deň pred jeho úvodným hvizdom sa Il Duce pristavil pri tíme. Žiadny krik, stačilo gesto a všetci zmeraveli. Mussolini zaprial všetkým veľa šťastia a povedal: „vyhrajte, alebo…“ – ukazovákom prešiel po svojom hrdle. V tíme nastala obrovská nervozita, hráči mysleli na čokoľvek iné, iba nie na futbal.
Aj finále proti Československu sa nakoniec nieslo pod taktovkou už „prečítaného“ Švéda Eklinda. A priebeh bol asi takýto:
Finále Taliansko – Československo
- v 15. minúte si Guaita brutálne vyšliapne na Krčila, ktorý skončí s pomliaždeným členkom. Zápas síce dokončí, ale na ihrisku je už iba do počtu.
- tesne pred polčasovou prestávkou úraduje opäť brutálny futbal v podaní Talianov. Monti obomi nohami skočí na ležiaceho Svobodu. Pravidlá už aj v tom čase hovorili jasne: červená! Eklind má však svoje vlastné. Situáciu vybaví priamym kopom pre Československo.
- počas prestávky opäť vletí do talianskej kabíny Mussolini. Tréner Vittorio Pozzo si vypočuje tieto slová: „Nech vám Boh pomáha, ak prehráte.“
- v 55. minúte sa Antonín Puč prebije cez obranu domácich až pred brankára, keď ho v rozpore s pravidlami zastaví dlhá noha Monzeglia. Pre všetkých penalta, pre Eklinda nič.
- hneď na to sa Meazza vyvŕši na už beztak nevládnom Krčilovi. Priamo pred zrakom rozhodcu. Športoví historici o tejto situácii píšu ako o momente, keď už všetkým bolo jasné, že Taliani si môžu dovoliť čokoľvek.
- o sedem minúť sa po dlhom ošetrovaní na ihrisko vráti Puč. Loptu na nohe má však iba pár sekúnd, keď si naňho počíha Luigi Allemandi. Eklindovi je trapné mlčať, pre Československo nariadi priamy kop. Ak by však dodržal literu futbalového zákona, verdikt mal opäť znieť: vylúčený!
- v 76. minúte Puč predsa len otvorí skóre stretnutia. Talianski diváci zostávajú zdesení, črtá sa veľká národná tragédia…
- deväť minút pred koncom Orsi vyrovnáva, opäť za podivuhodných okolností. Meazza si predsa pred gólom nedovolene pomáha faulom. Namiesto priameho kopu pre Československo sa však lopta ocitá v stredovom kruhu. Je 1:1 a zápas sa akoby začína odznova.
- v predĺžení unavení československí futbalisti neodolajú náporu domácich, rozhoduje Schiavio.
Futbal ako boj o život
Po zápase sa začalo šuškať o tom, že rozhodca Eklind pred výkopom strávil hodnú chvíľu v prítomnosti Mussoliniho – priamo na štadióne vo VIP boxe. Nahlas to síce nepovedal nik, ale bolo zrejmé, že šampionát v roku 1934 výrazne ovplyvnila predĺžená ruka fašistického diktátora.
Na bizarnosť rímskeho zápasu o titul poukázal aj naturalizovaný Talian Luis Monti, ktorý na MS v roku 1930 hral v neúspešnom finále za Argentínu. Po šialenom stretnutí proti Československu povedal: „Pred štyrmi rokmi ma v Montevideu chceli zabiť ak by som vyhral, v Taliansku to zasa bolo naopak. Smrťou sa mi vyhrážali za prípadnú prehru.“
V nasledujúcich rokoch odborná verejnosť dokonca nastolila otázku, či by Taliani predsa len nemali vrátiť svoje zlaté medaily. Legendárny brankár Československa, František Plánička, však neustále opakoval, naposledy začiatkom roka 1996, kedy zomrel, že by to nemalo žiadny význam. „Čomu by prospelo meniť po toľkých rokoch históriu,“ povedal rezolútne v tom čase už posledný žijúci hráč spomínaného duelu.
