Pred 36 rokmi sa zišla futbalová smotánka v Argentíne. V krajine, ktorú v tých časoch sužovala vojenská diktátúra generála Jorgeho Videla. V napätej atmosfére strachu, umocnenej zmiznutiami tisícov odporcov režimu, žiarili domáci a Holanďania.
Pred finále hnala oboch rivalov za úspechom obrovská túžba – po ich premiérovom titule majstra sveta. Navyše, zverenci legendárneho Rakúšana Ernsta Happela chceli zabudnúť na sklamanie z predošlého šampionátu. Štyri roky predtým im trofej vyfúkli spred nosa vo finále Nemci.
Úspešne sa nevyvíjal pre partiu okolo Johana Neeskensa (Johan Cruyff v tíme chýbal, dôvodom bol pokus o únos jeho rodiny) ani finálový duel v Buenos Aires. Osem minút pred koncom prehrávali Holanďania 0:1, no potom sa presadil striedajúci Dick Nanninga. Rozhodnutie mal vzápätí na kopačke Rob Rensenbrink, jeho strelu však zastavila žrď.
„Dodnes mám ten okamih pred očami a ľutujem, že lopta nešla do bránky. Boli by sme majstri sveta. Majstri sveta v Argentíne, to by bolo niečo,“ spomínal po rokoch Rensenbrink. Vzápätí však dodal: „Ak by sme vyhrali, cesta do hotela by bola mimoriadne nebezpečná.“
Len centimetre rozhodli o tom, že zápas pred vyše 70-tisíc divákmi dospel do predĺženia. A v ňom už domáci súpera dorazili. Najlepší strelec turnaja – Mario Kempes – pridal svoj druhý gól v stretnutí, šiesty celkovo. Na 3:1 zvýšil Daniel Bertoni.
„Pocit, keď sa stanete majstrom sveta, je ten najkrajší,“ vravel Cesar Luis Menotti. Argentínsky tréner, ktorý sa pri preberaní medailí odvážil k výnimočnému kroku. Generálovi Videlovi odmietol podať ruku. „Bolo to posolstvo ľudu. Chcel som mu odkázať, že tento titul je náš. Nepatrí režimu, ktorý sa riadil krutosťou,“ vysvetľoval.
Argentínske oslavy však prekryl tieň podozrenia. Holanďania, ktorí pre dikátorský režim vyzývali na bojkot šampionátu, tvrdili, že domáci si cestu za titulom vydláždili aj vďaka neférovým praktikám. „Ich záverečný zápas v semifinálovej skupine s Peru nebol v poriadku,“ tvrdil Rensenbrink.
Argentína totiž potrebovala zvíťaziť minimálne o štyri góly, aby predstihla Brazíliu. A zabezpečila si tak prvé miesto v skupine i finálovú miestenku. Výsledok bol napokon 6:0, všetky góly inkasoval argentínsky rodák Ramon Quiroga. „Bola to zrada futbalu,“ vyhlasoval vtedy brazílsky kouč Claudio Coutinho. „Všetky podozrenia sú dôkazom slabosti,“ reagoval Menotti.
Tak či onak, titul z roku 1978 patril Argentíne. Dočkala sa ho však v prostredí, ktorému vládlo bezprávie, potláčanie základných ľudských slobôd. „Keď som sa po rokoch dozvedel, čo všetko sa u nás doma dialo, priznávam, že na titul nie som taký hrdý. V tom čase sme však chceli jediné: hrať futbal,“ uviedol útočník Leopoldo Luque.
Seriál: Z histórie MS vo futbale
Pri príležitosti 20. Majstrovstiev sveta vo futbale vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejšieho turnaja na svete. Víťazstvá i prehry, slávne góly i omyly. Aj takéto boli súboje o titul šampiónov.
