V hlavnom meste Brazílii pôsobil jeho otec ako slovenský veľvyslanec. Po skončení misie sa syn domov nevrátil. Vyštudoval na univerzite politológiu, nedávno obhájil doktorantskú prácu, oženil sa s Brazílčankou Carinou a teší sa na svetový šampionát vo futbale. „Pokladám sa za fanúšika, ale nedokážem sa do futbalu vžiť rovnako ako Brazílčania,“ tvrdí dva týždne pred štartom veľkého turnaja.
Čo rozhodlo, že ste zakotvil priamo v srdci Brazílie?
Viaceré okolnosti a ako to býva aj zhoda náhod. Pôvodne som si myslel, že skončím vysokú školu a vrátim sa na Slovensko. Zistil som však, že mi je tu lepšie. Zamestnal som sa, štyri roky som učil základy politológie a modernú politickú teóriu na fakulte politických vied. Dokončil som nedávno doktorát.
Bolo pre vás ťažké zamestnať sa?
Najmä v hlavnom meste je snom každého spraviť konkurz do štátnej správy. A konkurzov je veľa. Dá sa nájsť dobré miesto, vo všeobecnosti platí, že situácia je prijateľnejšia ako na Slovensku. Ani ja som nemal problém, prednášam na škole, na ktorej som vyštudoval. Nie je veľa záujemcov, ktorí by chceli učiť politológiu. Diplomovku i magisterskú prácu som robil o národnej identite. Pre mňa zaujímavá téma, lebo sa necítim jednoznačne ani ako Slovák, ani ako Brazílčan. Najskôr som sa venoval slovenskej národnej identite, neskôr brazílskej.
Brazílska identita sa prejavuje aj vzťahom k futbalu?
Brazílčania si na futbale dosť zakladajú, dalo by sa povedať, že je jedným z pilierov ich identity. Trošku to korešponduje aj s obrazom, aký majú o nich vo svete. V poslednom čase mám však pocit, že čoraz silnejší je najmä ich klubizmus. Znamená často viac ako vzťah k reprezentácii. Stáva sa, že národné mužstvo až ignorujú. Ja sa tiež pokladám za fanúšika, ale nedokážem sa do futbalu vžiť rovnako ako Brazílčania. Šport mám rád, nielen futbal, teraz napríklad často do noci sledujem play off v NHL.
To medzi brazílskymi priateľmi vyzeráte asi dosť exoticky…
Na fakulte mám jedného kolegu, ktorý má vzťah aj k hokeju – je to Kanaďan. Keď sa začneme baviť o hokeji, ostatní sa na nás pozerajú ako na bláznov.
Čo vám najviac imponuje na Brazílii?
Životný štýl a mentalita ľudí. Sú úplne iné ako u nás.
V čom cítite najväčšie rozdiely?
Nechcem príliš zovšeobecňovať, lebo sa opieram skôr o osobné skúsenosti. Brazílčania sa na všetko pozerajú jednoduchšie, dokážu veci brať s rezervou. Vedia si život viac užívať.
Asi sa však nedá povedať, že ho majú jednoduchší ako Slováci…
Práve naopak, ale usmievajú sa častejšie. Vnímajú všetko s väčším nadhľadom.
Brazílskemu štýlu života sa asi pomerne ľahko prispôsobuje…
S tým naozaj nemajú cudzinci veľký problém. Aj preto ich tu pomerne veľa zostáva. Od životného prístupu domorodcov k problémom sa zároveň odvíjajú aj mnohé komplikácie, ktoré majú v súvislosti s organizáciou majstrovstiev sveta. Na všetko majú čas a odrazu im horia termíny.
V hlavnom meste nemá futbal silnú pozíciu, jeho bašty sú skôr v okolí Ria de Janeiro či Sao Paulo…
Brazília nemá veľkú tradíciu ani ako mesto… Domáci presadzovali dlho ideu, aby ich metropola ležala presne v geografickom strede krajiny. Postavili úplne nové mesto vo veľkej časti v štýle našej Petržalky. Naplánoval ho slávny architekt Oscar Niemeyer spolu s Lúciom Costom, dokončovali ho v druhej polovici minulého storočia. Aj preto majú kluby na juhovýchode prinajmenšom o päťdesiat rokov väčšiu tradíciu.
Ako sa to prejavuje vo futbalovej atmosfére vo vašom meste?
Príliš necítiť, že šampionát je predo dvermi. Samozrejme, na maskotov narazíte, aj na hodiny, ktoré odrátavajú pred štadiónom čas do štartu turnaja. V médiách sa objavujú skôr negatívne príspevky. O tom, ako je Brazília nepripravená.
Čo si myslíte vy? Je nepripravená a hrozí jej blamáž?
Povedal by som to tak, že šampionát sa bude konať. Ale organizátori pripravení nie sú. Budú problémy, ale nejako to asi uhrajú. Nedávno som zachytil správu, že štadión v Sao Paule, kde sa uskutoční otvárací zápas, už nestihnú otestovať. Má kapacitu 68-tisíc divákov, takže je otázkou, či napokon vpustia do hľadiska naostro ich maximálny počet.
Myslíte si, že z bezpečnostných dôvodov znížia kapacitu?
To neviem, ale hovorí sa len o počte 50-tisíc divákov. Lenže lístky sú vypredané, takže netuším, čo potom urobia s 18-tisíc fanúšikmi, ktorí sa na tribúny nedostanú…
Kde je situácia najhoršia, kde sú najväčšie časové sklzy?
To si netrúfam posúdiť, ale najviac sa hovorí práve o Sao Paule, kde sa stále na štadióne finišuje. Keď som videl nejaké zábery, tak som bol presvedčený, že to nemôžu stihnúť. Objavujú sa správy, že na stavbe zahynulo zopár robotníkov. Naposledy sa však ukázalo, že človek, o ktorom sa to tvrdilo, nebol vlastne ani robotník, že ho našli na ulici, keď robili rýchly nábor. Neviem, čomu vlastne veriť, kde je pravda.
Niekde sú už nové štadióny dlhšie dokončené. Malo by to platiť aj o stánku v hlavnom meste…
Ten je postavený už rok, hrali sa tu vlani zápasy Pohára konfederácií, ktorý sa považoval aj za generálku šampionátu. Kolegovia, ktorí sa zúčastnili na prvom zápase, mi vraveli, že viaceré veci neboli ešte dokončené, chýbali sedadlá, omietka bola mokrá… Teraz by malo byť všetko v poriadku. Problémy sú s letiskom a komunikáciami. Na letisku som bol pred mesiacom, bolo to ešte veľké stavenisko.
Fanúšikovia, ktorí sa chystajú do Brazílie, majú ešte väčšie obavy z bezpečnosti. Sú oprávnené?
Za dlhý čas, čo tu žijem, som nemal nijaký negatívny zážitok. Nemá však zmysel sa tváriť, že tento problém neexistuje. Mesto Brazília bolo doteraz celkom bezpečné, ale situácia sa zhoršuje a kriminalita aj tu stúpa. Platí, čo často aj v iných veľkých mestách v iných krajinách. V najbližšom čase sa očakáva nával turistov, čo je vždy príležitosť aj pre vreckárov a kriminálnikov.
Ako prijímajú bežní Brazílčania šampionát? Tešia sa?
Tábory sú dva. Veľká časť ho berie ako národný sviatok. Ľudia sú však aj dosť kritickí. Majú radi futbal, tešia sa, že sa šampionát u nich koná, čakajú triumf Brazílie, ale tiež vidia, ako všetko funguje, aká je organizácia. Štadión v hlavnom meste mal pôvodne stáť 600 miliónov realov, čo je v prepočte asi 200 miliónov eur. Reálna suma je bezmála tri razy vyššia – 1,5 miliardy realov. Pritom verejné služby, doprava, zdravotníctvo sú na tom mizerne. Ľudia sa hnevajú, že na predražený štadión sa peniaze nájdu, ale pacienti umierajú v nemocniciach, lebo je nedostatok lekárov a kvalitnej starostlivosti. Logicky začnú byť nespokojní a aj znechutení. Ešte to môže byť zaujímavé…
Hrozia v krajine nepokoje?
Veľké demonštrácie od minulého roka neboli, ale rôzne protikampane pokračujú. Napríklad tá, že majstrovstvá sveta v Brazílii nebudú, že ľudia ich zastavia.
Očakávate masové protestné akcie aj v čase šampionátu?
Určite. Neviem, akého veľkého rozsahu, ale protesty budú. Už som nejaké v uplynulých dňoch opäť zaregistroval.
Ako sa chystá polícia? Bude vystupovať proti demonštrantom?
Polícia sa pripravuje a v istom zmysle mala šťastie, že si to mohla všetko vyskúšať už vlani. Vtedy totiž nebola na taký vývoj udalostí pripravená. Prevláda názor, že ak by nezvolila v čase masových protestov taký brutálny postup, mohol byť ich priebeh pokojnejší a nemuseli byť ani také rozsiahle. Polícia si dá teraz pozor a bude určite postupovať citlivejšie. Aj preto, že na Brazíliu sa bude pozerať celý svet.
Je výhodou, že v rozpätí dvoch rokov bude organizovať dve obrovské podujatia – majstrovstvá sveta i olympijské hry? Pomôže to krajine, jej ekonomike?
Zo sociálneho hľadiska asi áno. Aj čo sa týka investícií a infraštruktúry. Keby sa podobné podujatia nechystali, mnohé veci by sa neriešili. Na druhej strane sa ľudia obávajú, že viaceré stavby sú veľmi účelové, chystajú ich len pre šampionát. To platí aj o niektorých štadiónoch, ktoré nebudú po turnaji využité. Tento problém sa objavuje aj v iných krajinách. Postavia obrovské štadióny, odohrajú na nich po päť-šesť zápasoch a potom chátrajú.
Pre Európana znie čudne, že práve v Brazílii nebudú využívané futbalové štadióny…
Využívané budú. Problém je v tom, že tam, kde by stačil menší štadión, postavili 60-tisícový kolos.
Platí to aj o hlavnom meste, kde nepôsobia tradičné a veľké kluby?
Skôr ho budú využívať na koncerty. Čo sa týka futbalu, občas tu možno nastúpi reprezentácia, vtedy sa hľadisko asi zaplní.
Chystáte sa na nejaký zápas na šampionáte?
Neviem, či som už neprepásol všetky termíny. Chcel som sa pôvodne zapojiť do lotérie o vstupenky. Nejakí kamaráti mi ich ešte ponúkajú, uvidím, čo sa mi podarí zohnať. V Brazilii bude zápas Nemecko – Nigéria, ten by som si rád pozrel. Na druhej strane sa mi zdajú lístky dosť predražené.
Za koľko sa dali kúpiť?
Kanadský kolega zohnal štyri vstupenky pre celú rodinu za tisícdvesto realov, čo je asi štyristo eur.
Je to pre priemerného Brazílčana vysoká suma?
Je to dosť. V hlavnom meste je najväčšia koncentrácia dobrých štátnych flekov, tie sú aj slušne platené a pre ľudí, ktorí ich zastávajú, nie je lístok taký problém. Väčšina Brazílčanov však musí siahnuť hlboko do vrecka. Minimálna mzda sa pohybuje okolo 750 realov, teda vyše dvesto eur.
Aký je brazílsky fanúšik? Verí, že jeho futbalisti získajú šiesty titul majstrov sveta?
Sám som prekvapený, že väčšina tomu verí. Ich optimizmus posilňuje fakt, že pred rokom domáca reprezentácia vyhrala Pohár konfederácií. Vo finále nastúpila proti Španielom, myslel som si, že európsky tím rozpráši. Domáce prostredie však zavážilo, kamarát, ktorý bol na Maracane mi potvrdil, že fanúšikovia neuveriteľne hnali svoje mužstvo, vyhralo by vraj aj keby nechcelo.
Vnímajú Brazílčania ako hlavného rivala Argentínu? Je to také veľké a prestížne derby ako na klubovej urovni zápas Barcelona – Real?
Je to niečo podobné, Argentínu považujú domáci za veľkého súpera. To platí historicky, odjakživa. Vo všetkých zápasoch a turnajoch, ak sa stretne brazílsky a argentínsky tím, vládne neskutočný náboj. Je to takmer vec národnej hrdosti a rozduchávajú to aj všetky médiá. Zaujímavé je, že Brazílčania majú v poslednom období dosť veľkú traumu z Francúzov, ktorí ich zdolali vo finále MS 1998. S Argentínou sa to však nedá porovnávať.
Mimochodom, komu budete držať palce vy? Získa titul Brazília?
Som známy skôr tým, že Brazílii z princípu príliš nefandím, hlavne kvôli prílišnému fanatizmu. Tiež z princípu skôr držím palce Argentíne, napriek tomu – a možno preto – že to svokra irituje. Nebudem sa diviť, ked Brazília šampionát vyhrá, najmä vďaka domácemu prostrediu a fanúšikom – či už fanatickým alebo nie. Ale nakoniec budem držať palce peknému futbalu a nech to hlavne všetko dobre dopadne.
Ušetrí, lebo vysáva
Martin Adamec sa oženil s Brazílčankou, deti zatiaľ nemajú. Zoznámili sa v čase štúdií, ale Carina nie je z rovnakej brandže, študovala marketing. Mladý Slovák zdôrazňuje, že v manželstve nemusí robiť veľké kompromisy. „Z kultúrneho hľadiska to nie je veľký problém, najmä preto, že tu žijem už takmer dvadsať rokov. Vo všeobecnosti platí, že Brazílčania sú menej samostatní, ak beriem do úvahy jednoduchú fyzickú existenciu. Mne nerobí problém si upratať a navariť, ale domorodci zo strednej a vyššej triedy sú zvyknutí, že na toto všetko majú ľudí a ťažšie sa o seba postarajú. Ja ušetrím, lebo nemusím nikomu zaplatiť, aby mi povysával…“