Tešíme sa na ďalšie prebdené noci, vraví Slovák v Číne

Už tretí rok pôsobím v Čeng-čou. V najľudnatejšom meste najľudnatejšej provincie Henan vyučujem anglický jazyk. Vyučovať anglický jazyk je dnes pre tých, ktorí to vedia, možnosť ako precestovať svet a ešte za to dostávať výplatu. Tak to bolo aj v mojom prípade, keď som skončil štúdium v USA v odbore Teaching English as Second Language, teda vyučovanie angličtiny ako cudzí jazyk. Pre tých, ktorých okrem exotiky láka aj zárobok, sú aktuálne dva konkrétne regióny: arabský a východná Ázia.

Blížil sa šláger našej B-skupiny, nenechali sme si to ujsť. Nájsť Euro na obrazovkách nie je problém, ani bar, ktorý prenosy ponúka. Ale nájsť bar, ktorý bude páliť žiarovky v utorok nadránom, vtedy, keď sa šláger Slovensko – Anglicko len začína, to problém môže byť. Target Bar je na krčmovej scéne v Čeng-čou pojem. Možno sa pýtate, ako je možné, že bar založený v roku 1997 je prvý? Číňania si osvojili krčmy, puby a bary od západu. Tu skôr platí, že lepšie smädí, keď sa je, a chutí, keď sa pije, a preto krčmy nie sú až také rozšírené ako u nás.

S priateľkou sme okolo desiatej večer sadli do taxíka – smer bar. Vchádzame dnu – a tam už sedí medzinárodné zastúpenie. Američania, Angličania, Walesan, Juhoafričan, a samozrejme domáci Číňania. Keď sa Walesan dozvedá, že pochádzam zo Slovenska, nahne sa ku mne a pýta sa, či hovorím po poľsky. Vyrozpráva mi, že jeho rodičia pochádzajú od našich severných susedov. Snažím sa usmerniť debatu na tému futbal, ale nejako to nejde. Američania majú len letmý záujem, Angličania, môže to vyznieť až šokujúco, tiež. Juhoafričan, aj keď prizná, že futbal ma rád, preferuje radšej ragby. Objednávam ďalšie pivo, delím sa o príhody z učiteľského života.

Čas na hracom poli našej krčmy pomaly plynie, na kolegovi Angličanovi sú badateľné príznaky únavy. Do začiatku stretnutia ostáva skoro ešte hodina, ale v tom našom šlágri nastáva veľký zlom. Keby som mal použiť futbalovú terminológiu, tak by som povedal, že Angličan sa nechal vykartovať. Ak geopolitickú, tak asi to, že spáchal nehorázny brexit.S privretými očami vstáva z hracej plochy a podáva mi ruku. "Sorry, mate (prepáč, kámo),” hovorí. Za ním sa po nejakom čase lúčia aj ostatní. Sotva pol hodiny pred šlágrom ostáva kulisa fanúšikov vylúčne v rukách priaznivcov Slovenska. V poriadku. Aspoň budeme nadávať a radovať sa jednohlasne.

Našu kulisu osvieži, keď sa z ulice pristaví jeden známy. Cudzinec z Nemecka. To už ostatné bary hlásia záverečnú. Prisadá si a rozpráva, že odkedy sú majstrovstvá, tak ešte sa poriadne nevyspal.

Na obrazovke idú rozhovory s hráčmi tesne pred zápasom. "Toho poznám,” ukazuje známy na nášho bradatého záložníka. "Švento. Hral za moje mesto Kolín,” povie.

Sú tri hodiny ráno. Konečne sa začína zápas. Aj keď sme poriadne unavení, priateľka a ja ženieme našich od prvého hvizdu. Nie som z tých, ktorí sa priženú, keď sa darí a inak na našich reprezentantov hromžia. Naopak, stále som optimista. Výkon našich sme videli. Môžem akurát povedať, že aj šťastie si treba zaslúžiť. A to stálo pri nás, Slovákoch.

A výsledok? Nadmieru uspokojivý. Postup je skoro istý – a s ním aj ďalšie prebdené noci v Čeng-čou.