Diár: O čo hrajú Slováci

Podsúva sa paralela, ktorá spája dve futbalové udalosti.

Na finále ME 1976 vybehlo síce Československo, ale v slávnom stretnutí, akiste najslávnejšom, aké zažil československý futbal, nastúpilo deväť Slovákov. A aj keď súperom boli Nemci, predsa len Angličania hrajú v tejto nádhernej futbalovej story významnú úlohu.

Niekoľko mesiacov predtým práve proti ním odštartovala víťazná cesta Ježkovho a Venglošovho mužstva. Pred semifinále a finále to bol najvýznamnejší a najemotívnejší zápas na už neexistujúcom štadióne na Tehelnom poli natrieskanom na prasknutie.

Najprv v Bratislave padla na trávnik originálna anglická hmla a na druhý deň domáci rozkývali kolísku futbalu, až sa jej hráčom z toho točila hlava.

Držme sa pri zemi. Dnes sa sotva niečo podobné stane, ale slovenský tím už má čosi za sebou a nemusia sa mu roztriasť kolená pred anglickými menami. Ani vtedy, rovnako ako teraz, nebolo mužstvo v úlohe favorita. A sotva sa niekedy dožijeme, že v takom stretnutí ním slovenský tím bude.

Realita je jasná. Anglicko je veľmoc, jeho liga jednou z najlepších na svete, na každom zápase sú moderné štadióny plné. Slovensko? V deň futbalového sviatku radšej pomlčme…

Československo malo pred Belehradom a po ňom ani nehovoriac iný futbalový cveng. Bol to rešpektovaný tím. A vedeli to aj Angličania.

Slováci hrajú dnes stretnutie aj o to, aby ich brali silní smrteľne vážne. Ako pred štyridsiatimi rokmi zlatých chlapcov z Belehradu.