Po prehre so Spartou (0:4) trvalo futbalistom Slovana takmer hodinu, kým vyšli zo šatne a zamierili do autobusu. Medzi poslednými opúšťal štadión na Letnej Róbert Vittek (32), od ktorého sa teraz čaká malý zázrak. Mal by pomôcť trápiacemu sa mužstvu prekonať jednu z najťažších kríz v posledných rokoch.
Bolo vraj na vašom rozhodnutí, či nastúpite. Vybehli ste na trávnik až v závere stretnutia, taká bola dohoda s trénerom Chovancom?
Nemali sme nijakú dohodu. Keď sa ma tréner spýtal, či chcem ísť na ihrisko za takého stavu, aký bol, bolo by blbé povedať, že nie. Nemusel som ísť, ale chcel som pomôcť, aj keď to, samozrejme, už nevyšlo.
Väčšinu zápasu ste sedeli na lavičke, ako ste ho dovtedy vnímali?
Nebolo to nič príjemné. Nezačali sme síce najhoršie, ale dostali sme lacný gól a vzápätí ďalší. Nastúpil som v čase, keď už bol zápas v podstate rozhodnutý a Sparta kontrolovala vývoj, navyše sme hneď inkasovali aj tretí raz. Slovan sa nenachádza v takej situácii, aby otáčal podobné zápasy, tobôž nie so Spartou.
V Slovane si od vás veľa sľubujú, tímu chýba najmä strelec…
Rád by som Slovanu pomohol, urobím, čo bude v mojich silách, ale niektoré veci sa nedajú oklamať a urýchliť. V utorok som priletel z USA, prestúpil z lietadla do autobusu a cestoval do Prahy. Osem týždňov som loptu vôbec nevidel, až v stredu som si na Letnej ľahko zatrénoval. Mužstvo nerobí jeden hráč a Slovan nehrá tímovo. Každý musí začať najmä od seba. Pred zápasom si niečo povieme a na ihrisku sa potom deje niečo iné.
Sledovali ste Slovan aj v uplynulých týždňoch na diaľku?
Samozrejme, bol som v kontakte s viacerými ľuďmi. Sústreďoval som sa síce najmä na seba, chcel som sa dať čo najskôr dokopy, ale nemohol som nevidieť a nereagovať na zlú šnúru, ktorú Slovan ťahal a stále ťahá.
Do akého mužstva ste sa vrátili? Videli ste na spoluhráčoch, že sa deje niečo zlé?
Klamal by som, keby som tvrdil, že nie. Sebavedomie a ani psychika nie sú také, ako keď sa vyhráva. Som však v mužstve krátko a prvý pocit nebol až taký negatívny. Keď však prehráte 0:4, nálada, samozrejme, padá, je to frustrujúce. Pred vyše dvoma mesiacmi sme sa dostali do skupiny Európskej ligy a situácia bola úplne iná. Netreba však zavše veľa a otočí sa. Mal to byť sviatok. Teraz je problémov dosť a času na ich riešenie málo.
Čo Slovanu chýba najviac?
Keď mužstvo inkasuje, položí sa, hra sa rozsype. Najväčšia slabina je momentálne asi v zakončení. Ale ani obrana nie je pevná, keď dostaneme štyri góly ako teraz na Sparte. Pokiaľ nebude v hre bojovnosť a disciplína celých deväťdesiat minút, lepšie to nebude.
S kolenom máte problémy už dlhší čas. Pomohlo vám liečenie v USA?
Je to podstatne lepšie ako predtým. Mám pred sebou ešte špeciálny individuálny program na najbližšie dva týždne. Ešte potrebujem nejaký čas, musím trénovať, ale aj hrať, aby som sa dostal do tempa.
Nastúpite v nedeľu v Senici?
Uvidíme…