Legendárny Jan Ullrich pretekal počas rokov 1995 až 2006 a najväčším úspechom jeho kariéry bolo víťazstvo na slávnej Tour de France v roku 1997.
Aj keď Nemcov pozitívny vzťah k dopingu bol dlhé roky verejným tajomstvom, v dokumente o jeho kariére zaznelo okrem priznania aj mnoho iných historiek z temného obdobia cyklistovho života. Spomínal na časy, keď sa po relatívne pokojnom období vrátil ku svojim nerestiam.
Čítajte viac Keď sa whisky pije ako voda a smrť neúnavne klope na dvere. Ullrich sa vyrovnáva s minulosťou priznaním, že bol ako Armstrong
"Deväť mesiacov som nepil, ale jedného dňa som si dal pohárik a po chvíli som sa neovládol. Z vína som prešiel na whisky. Najprv pohár denne, potom dva, každý týždeň som bol ospalý. Ako vrcholový športovec som mohol tlačiť svoje telo do extrémov.
To mi umožnilo vyhrať Tour, ale aj skúšať iné cesty. Bol som schopný piť viac whisky a šnupať stále viac a viac kokaínu. Mnoho ľudí by spáchalo samovraždu, ale moje telo to vydržalo," konštatuje päťdesiatročný Nemec.
Došlo to tak ďaleko, že si sám sebe dával iracionálne výzvy. „Vymýšľal som si ich sám. Raz som chcel vytvoriť svetový rekord, tak som počas jedného dňa vyfajčil viac ako 700 cigariet. Ako som to zvládol, to je aj pre mňa záhadou.“
Čítajte viac Dlhé roky bol tieňom podvodníka Armstronga. Legendárny Ullrich sa priznal k dopingu
Ťažké časy nastali, keď si uvedomil, že najlepšie roky už má za sebou. "V roku 2006 som už nepatril medzi favoritov Tour de France. Z čistokrvného koňa sa stal sedliacky. Bolo to ťažké a stále to bolí.
Vytvoril som si problémy z mojich chýb a slabostí. Bol som na vrchole, prepadol som sa až do pekla a teraz sa snažím udržať niekde medzi."
Najväčší strach zažil pred piatimi rokmi. "V roku 2018 som bol v ťažkých depresiách. Ako cyklista som sa trápil, no po kariére to trápenie pokračovalo nesprávnym smerom.
Vtedy som bol na tom tak zle, ako len môže byť ľudská bytosť po fyzickej i psychickej stránke. Ďalšou fázou by bola smrť," opísal najhoršie obdobie života.
