Vo vrecku milióny
O Pogačarovi sa zvykne vravieť niečo podobné, ako o Petrovi Saganovi. Že vyrástol uprostred ničoho. Keď v roku 2018 vyhral Tour de L’Avenir, najprestížnejšie cyklistické podujatie pre budúce hviezdy, bolo to „z ničoho nič.“ O sezónu neskôr bol zasa „zrazu“ tretí na Vuelte a v roku 2020 „z ničoho nič“ vyhral Tour de France.
Takto sa to väčšinou píše, no nie je to pravda.
Čítajte viac Keď Sagan robil neznámemu súperovi zle, dobre vedel prečo. Jeho čertovská tvár s imbusákom vošli do dejín
Niekomu sa môže zdať, že Pogačar len predčasne dospel, no v skutočnosti bol jeho vzostup poznačený vytrvalosťou, neustálymi malými krokmi vpred.
„Keď mal menej ako sedemnásť a porovnával som ho s inými chlapcami, nikto nemohol povedať, že môže vyhrať Tour de France. V tom čase som tu mal aj lepších,“ smeje sa popod nos Miha Koncilija, jeho prvý tréner.
Pogačarov progres bol však úžasný, čo zasa potvrdí Martin Hvastija, ktorý si ho vybral do juniorskej reprezentácie.
„Jeho prvé testy neboli ničím výnimočným. Mal o päť kilogramov viac – vraveli mu, že je tučný. Neskôr mal výborné čísla, ale stále neboli najlepšie,“ spomína s tým, že zatiaľ čo chlapec z Komendy sa neustále zlepšoval, ostatní stagnovali.
Svoju prvú zmluvu podpísal s UAE Team Emirates ešte pred tým, ako vyhral Tour de l’Avenir. Hlásili sa aj ďalší – Quick-Step, Sunweb a Team Sky, ale prišli neskoro. Jeho kontrakt mu zaručoval 70-tisíc eur ročne. Čísla v jeho peňaženke sa však rýchlo začali násobiť.
„Ale nikdy pri ňom nemáte pocit, že sedíte vedľa najlepšieho cyklistu na svete, ktorý má vo vrecku milióny,“ hovorí Matic Božič, jeden z Pogačarových starých kamarátov.
Nuž, nie sú to peniaze, ktoré tohto borca ženú vpred. Tí, ktorí ho poznajú, vravia, že je veľmi skromný. Keď si hľadal apartmán v Monaku – mimochodom, medzi pretekármi veľmi obľúbenom – trvalo mu to vraj len jeden deň. Ľudia z cyklistického zákulisia vravia, že mnohí jeho menej slávni súperi sa rozhodujú mesiace.
Pogačar pochádza z obyčajného a veľmi nenáročného prostredia. Jeho matka Marjeta je učiteľkou francúzštiny, otec Mirko pracoval vo fabrike, ktorá vyrábala kancelárske stoličky.
Táto rodina má svoje pevné zásady, o čom svedčí aj ich správanie, keď Tadej v roku 2020 štartoval prvýkrát na Tour de France. Jeho rodičia vtedy využili ponuku Slovinskej cyklistickej federácie na let do Paríža, aby videli svojho syna na pódiu.
Keď sa však 24 hodín pred príchodom do hlavného mesta ukázalo, že je pripravený najslávnejšie podujatie na svete vyhrať, slovinský prezident ich požiadal, aby šli spolu s ním súkromným lietadlom. Kto by mohol odmietnuť, všakže?
No predsa Pogačarovci.
A to len preto, že svoje slovo už dali predtým a tak nastúpili do nízkonákladovej linky Croatian Airlines, aby mohli v cieli žiariť hrdosťou. Hneď potom sa vrátili domov. Do práce.
Vedzte, že dieťa nepadlo ďaleko od stromu. Normálny, pokojný, veselý, trpezlivý, takto hodnotia Pogačara tímoví kolegovia, súperi, kamaráti, i priateľka Urška Žigartová, procyklistka z tímu BikeExchange.
Foto: ČTK / Panoramic / Jan De Meuleneir
„Tadej nikdy nič nepovie len tak pre nič za nič. Rád si každého vypočuje a niečo sa od neho naučí, aj od posledného v pelotóne,“ tvrdí Marco Marcato, veterán, ktorý sa stal profesionálom, keď mal Pogačar len šesť rokov. „Nie je arogantný, čokoľvek žiada, pýta to láskavo. Všetkým vždy poďakuje,“ dopĺňa.
Po premiérovom víťazstve na Tour de France dal každému v tíme podpísaný žltý, bodkovaný a biely dres…