Peter Sagan bude v sobotu štartovať na pretekoch, ktoré vždy chcel veľmi vyhrať, ale nikdy sa mu to nepodarilo. Profil trate mu vyhovuje, pred cieľom je totiž krátke, no intenzívne stúpanie, kde sa pelotón väčšinou strasie najsilnejších špurtérov. Slovenský Tourminátor niekoľkokrát márne bojoval o triumf v preriedenej skupinke cyklistov.
Najbližšie mal k výhre na Primavere, ako túto populárnu klasiku vo svete volajú, v rokoch 2013 a 2017. V oboch prípadoch však skončil na druhom mieste. Až päťkrát bol štvrtý (2012, 2015, 2019, 2020, 2021).
Dodnes ho najviac mrzí sezóna 2017. Mal skvelú formu a na legendárnom Poggiu ju chcel potvrdiť. Jeho excelentný nástup zachytili Julian Alaphilippe i Michal Kwiatkowski. Obaja vedeli, že v rovnom súboju nebudú mať proti – v tom čase ešte len dvojnásobnému majstrovi sveta – žiadnu šancu. So Saganom nespolupracovali, ale naopak, Slovák ich diabolským tempom doviedol k cieľovej páske.
Čítajte aj Ak tu vyhrám, hneď skončím, smial sa Sagan. Aké šance mu dávajú na prvom monumente a kto sú topfavoriti?
Na nej však dostal niekoľkocentimetrové K. O. od prefíkaného Poliaka.
„Nie je to len o tom, či vyhráte, ale aj o tom, ako vyhráte. Ak si rozoberiete, ako vyhral Kwiato, tak… Ak by som vyhral takto ja, nebol by som so svojím výkonom spokojný,“ povedal vtedy evidentne rozrušený Sagan.
Na sociálnych sieťach sa pár dní po pretekoch objavilo aj video, na ktorom si rodák zo Žiliny nedával servítky pred ústa a súperov „častoval“ nepublikovateľnými výrazmi.
A nie je to Talian?
Darmo, pre 33-ročného pretekára bola prvá monumentálna klasika v sezóne vždy jedným z vrcholov. Na jednej strane mu pasuje jej itinerár, na druhej v Taliansku jazdí rád a nikdy sa netajil vrúcnym vzťahom k tejto krajine. Napokon, práve tam Sagan naštartoval brilantnú kariéru.
Počas nej sa obklopuje Talianmi – má športového manažéra Lombardiho, mediálneho manažéra Uboldiho i obetavého domestika Daniela Ossa. „A vôbec, nie je aj Sagan tak trochu Talian?“ pýtali sme sa pred rokmi Alessandra Vanottiho, jeho niekdajšieho kolegu z Liquigasu, kde začínal v profipelotóne.
„A viete, že áno? Túto krajinu nosí v srdci. Napokon, s talianskym Liquigasom vtrhol do svetovej cyklistiky. Na tie roky spomínam azda najradšej, boli sme výborná partia, vládli medzi nami vzťahy, aké sa inde v pelotóne nevidia. Peter cítil podporu od každého z nás. Nepreženiem, ak poviem, že sme žili ako veľká rodina. A tomu zodpovedali aj výsledky. Boli to pre nás zlaté časy a z Petra spravili jazdca, akým je dnes,“ odpovedal bývalý cyklista.
Sagan a Taliansko jednoducho patria k sebe.
Pravda, ak sa líder tímu TotalEnergies dosiaľ v San Reme z výhry netešil, pri jeho poslednom pokuse to bude mimoriadne náročné. Lebo to, čo mal Sagan v sebe ešte pred pár rokmi, mu momentálne chýba.
Presvedčil sa o tom aj v úvode sezóny. Márne čaká na lepší výsledok. Výrazne zaostal na prvých belgických klasikách – Omloop Het Nieuwsblad a Kuurne – Brusel – Kuurne – o nič lepšie nepochodil ani neskôr na Strade Bianche. Priepasť medzi ním a najlepšími bola badať aj na minulotýždňovom etapovom podujatí Tirreno – Adriatico.
Vietor do tváre
Primavera je úplne iná ako zvyšné štyri monumentálne klasiky. Netreba mať po celý deň oči na stopkách a čakať na rozhodujúci útok. Všeobecne sa vie, že tých miest na takmer 300 kilometrovej trati veľa nie je a všetky sú prakticky v poslednej hodine pretekov. Odborníci hovoria o piatich stratégiách, ktoré môžu viesť k úspechu.
Prvá je najnáročnejšia, je ňou útok na kopci Cipressa. Nachádza sa však pomerne ďaleko od cieľa a v nabitom pelotóne sľubuje pramalú šancu na želaný výsledok. Svedčí o tom aj fakt, že naposledy takto uspel Gabriele Colombo v roku 1996.
Potom to môže byť útok na úpätí Poggia. Tu však už nikto nikoho neprekvapí, lebo pelotón pôjde na hranici svojich možností.
„Nie je to náročný kopec, zvládal som ho aj na veľkom prevodníku. Ide sa tam rýchlo aj po 280 kilometroch v sedle. Dôležitý je však boj na jeho úpätí – v tlačenici chce byť každý vpredu. Ak sa to cyklistovi nepodarí, je zle. Viete, aký je najlepší signál? Musí vám fúkať do tváre, nesmiete byť zakopaný niekde v balíku pretekárov,“ vysvetľoval Peter Velits, ako to chodí na najznámejšom miesto tejto klasiky.
Foto: SITA/AP, Luca Bettini
Treťou stratégiou je nástup tesne pod vrcholom Poggia a experti mu dávajú najväčšiu šancu uspieť – až päťdesiat percent. Štvrtým variantom je atak pri zjazde a piatym špurt v zredukovanom balíku na Via Roma v známom prímorskom letovisku San Remo.
Preteky majú rovinatý profil a mohlo by sa zdať, že 90 percent času sa jazdci len vezú. No nie je to pravda, ich charakter je totiž do výraznej miery poznačený vrtochmi jarného počasia.
Velits o tom vie svoje. „Sú garanciou zlého počasia – raz sneží, potom prší a keď si myslíte, že najhoršie je už za vami, začne na vás brutálne fúkať,“ usmieva sa bývalý pretekár.
Meteorológovia garantujú v sobotu slnečných pätnásť stupňov Celzia, ale tiež, že na Talianskej riviére bude fúkať východný až západný vietor s rýchlosťou 15 až 20 km/h. To znamená zadný vietor a veľmi rýchle preteky, ktoré by mohli lákať jazdcov vyskúšať aj niečo nevídané. V každom prípade je sa na čo tešiť.
Prvý z veľkých vrcholov sezóny je tu. Saganovi na ňom nikdy šťastie neprialo. Jeho posledný pokus bude mať v sobotu visačku s poradovým číslom 13. Možno mu konečne prinesie šťastie. A ak nie, Miláno – San Remo si ho aj tak bude pamätať.
