Na severofrancúzskych drsných pavé dal bodku za päťročným pôsobením v Bora-Hansgrohe. V tímovom voze ho opäť sprevádzal Ján Valach (48), športový riaditeľ nemeckej stajne.
Takto nejako si predstavujete naozajstné peklo?
Ak sa tam bicykluje, tak možno aj áno. V každom prípade: neexistuje jednoduché Roubaix. Tentoraz sa šmýkalo, jazdci boli viac zablatení, no spomínam si aj na Peklo severu, keď bolo sucho a príjemných 24 stupňov, no stále to bol masaker.
Všade navôkol sa prášilo a všetkých chalanov chytali na záver kŕče. Na Paríž-Roubaix si nevyberiete, teraz to možno bola pre divákov ešte väčšia šou.
Aký bol pohľad z auta na dianie na trati?
Uf, bolo to veľmi hektické, stále sa to tam melie. Pády, defekty, kolízie, všetkému sa treba vyhnúť a potom dobiehať pelotón. Občas sa vozmi aj ťukneme.
Aj teraz?
Nie, chvalabohu to bolo oukej. Ale boli aj autá, ktoré vyleteli z trate. Často sa to deje. Nikto zbytočne neriskuje, prvoradí sú pretekári, každý za volantom hľadí predovšetkým na nich, až potom na krajnicu a ostatné veci.
Aj tento rok ste šoférovali vy?
Áno, na Paríž-Roubaix už piatykrát, tam je to moja parketa. Vedľa mňa sedel Enrico Poitsche a ten rozprával do vysielačky.
Sú to aj z pohľadu šoféra najnáročnejšie preteky?
Jednoznačne. Približuje sa im jedine Okolo Flámska. Ide sa šesť hodín naplno, žiadny priestor na oddych, nebodaj nejaké zamyslenie sa za volantom. Len totálne sústredenie.
Navyše, Francúzi majú všade samé ostrovčeky a kruhové objazdy, do cesty sa vám stavajú rôzne stĺpiky, pretekári, fotografi, rozhodcovia a iné autá. Jednoducho divočina. Žiadne piánko.
Bez skúseností to zrejme nejde…
V konvoji nemôže byť za volantom nikto iný ako bývalý jazdec. Šofér musí ovládať pravidlá cyklistiky, vedieť, ako pretekár rozmýšľa. Ak by si tam sadol bežný vodič auta, tak to by bol problém. Navyše, ani chalanom by v ničom nepomohol.
Čítajte viac Potrebujem teplú sprchu. Pozrite si, ako vyzeral Sagan v cieliMôže ísť pelotón na Paríž-Roubaix naplno, ak nikto netuší, čo sa nachádza pod kalužou?
Musí. Zároveň sa každý modlí, aby to dobre dopadlo. Ak prejde niekto pred vami, už viete, do čoho idete. Ale čo ak ste práve vy ten prvý? Vletíte do kaluže a čakáte, čo sa stane. Najhoršie je, že dlažobné kocky sú v strede vysoké a po bokoch klesajú.
Jazdec ide akoby po šikmej streche. Nebezpečenstvo číha predovšetkým vtedy, keď potrebuje prejsť z jednej strany na druhú. Alebo sa rýchlo vyhnúť pádu. Aj vydláždené sektory sa navzájom veľmi líšia. Carrefour a arenbergský les sú brutálne. To je len pre chlapov (úsmev).
Peter Sagan mal v nedeľu opäť smolu. Bolo ho treba z auta po nepríjemnom páde povzbudiť?
Pri tej hektike ani nebol priestor. Po páde sa snažil dostať späť, lenže opäť narazil na jazdcov, ktorí popadali pred ním. Keď sa mu to stalo tretí či štvrtýkrát, stratil šancu na návrat do balíka. Škoda, lebo nohy mal dobré. Bol by vpredu.
Mimochodom, ako vyzerali bratia Saganovci na druhý deň ráno?
Vstali s krvavými očami, mali v nich veľa blata. Určite sú aj unavení. Majú však veľmi dobré bicykle, odpružený predok aj so sedlovkou, telo trpí menej.
Čítajte viac Sagan po rozlúčke s Borou: Predstavoval som si to inakTakže už neplatí, že pretekár sa v cieli lyžičkou z polievky nenaje, lebo sa mu trasú ruky?
Dnes už nie. Aj galusky sú výborné. Celkovo je to lepšie ako kedysi. Nie ľahké, stále brutálne, ale materiály sú perfektne nastavené a deň je tak znesiteľnejší.
Sagana sprevádza počas celej kariéry krédo: why so serious (z angl., prečo tak vážne)… Poviete si občas do vysielačky aj niečo úsmevné?
Niekedy áno. Keď sa niečo vtipné vyskytne. Ale na Roubaix si nespomínam, je to také hektické podujatie, že na žarty nie je priestor ani nálada.
Keď raz budete spomínať na spoločné pôsobenie v Bore, ktorý moment označíte za najemotívnejší?
V nedeľu večer, keď sme si spolu dali do nosa (smiech). Žartujem. Po pretekoch sme mali spoločnú rozlúčku, bola tam celá naša slovenská bunka, prišiel aj šéf Willi Bruckbauer. Poďakoval sa nám. Cyklistika je biznis, dnes sme tu, zajtra inde, ide sa ďalej.
Čítajte viac Víťazný Colbrelli plakal ako malý chlapec. Sagana odpísal pádOdteraz sa budeme stretávať ako súperi. A ktorý moment bol najsilnejší? Tretí titul majstra sveta z Bergenu i triumf v Roubaix 2018. Samozrejme, aj všetky víťazstvá na Tour spolu so zelenými dresmi.
Vlani na Giro d'Italia vás počas 10. etapy zachytila kamera, ako sa tešíte z víťazstva slovami: „Toto je Peter, chlapci…“ Skúste to rozmeniť na drobné – čo znamená, „toto je Peter“?
Že keď má deň, je nezlomiteľný a môže sa okolo neho diať čo chce a ako chce. Môže mať náskok iba päť sekúnd a aj tak ho nedostihnú.
Znelo to však aj tak, že máte pocit, že o Saganovi už v cyklistickom svete začínajú pochybovať…
Kedysi vyhrával oveľa viac, no to je prirodzený vývoj každého pretekára. Peter žal také úspechy, že tie sa donekonečna nedajú opakovať. Navyše, dnes, keď si na niekoho cyklisticky zasadnete, dokážete mu robiť veľmi zle. My sme nikdy nejazdili proti niekomu, ale na víťazstvo. A že o ňom už niekto pochybuje? Veď to je len dobre, potom sa nám zasa ľahšie vyhráva.
Čítajte viac ONLINE: Colbrelli zdolal Van der Poela a slávi životný triumfPodceňujú ho aj súperi?
Pochybujem, že si Peťa chce niekto priviesť do špurtu. To by asi dobre nedopadlo.
Dokáže vás Sagan ešte stále prekvapiť?
Poznáme sa roky, mám s ním niečo odjazdené, no stále ma vie zaskočiť. Každou maličkosťou. Každý deň nejakým detailom. Etapa na Giro d'Italia alebo spôsob, akým si ubránil cyklámenový dres. Zaslúži si obdiv.
S akým pocitom po rokoch odchádzate z Bory?
Bolo tu dobre. Vďaka Petrovi sa celý tím vytiahol, všetkým ukázal, ako sa veci robia. Stajňa si začala veriť, už nejazdila na preteky s cieľom niečo ukázať, ale pokúšala sa o víťazné akcie. To všetko vďaka Saganovi.
Aj vy cítite, že už je správny čas na zmenu?
Príde zmena, s ňou nové krídla. Dáme do toho všetko. Sagan má pred sebou ešte pár rokov kariéry, záleží len od neho, koľko ešte potiahne. Každý prestup so sebou prináša aj niečo pozitívne.
Vaše osobné želanie v novom francúzskom tíme?
Aby nám to klaplo, aby šli veci hladko a v pohode. A aby Peter všetkým ukázal, aký vie byť silný.
Francúzi neradi hovoria po anglicky. Už sa učíte?
Začali sme (smiech). Je to súčasť našej roboty a nemáme s tým problém. Prvý jazyk sa učí najťažšie, potom to už ide. Rešpektujeme francúzsku kultúru i jazyk, pracujeme na tom, aby sme sa dohovorili.