Pred pár dňami ste na Facebooku uverejnili fotografiu z cieľového priestoru, na ktorej sa so Saganom držíte za ruky. Znamená to, že napriek prehre v špurte na tento moment spomínate rád?
Pravdaže. Kocka z Roubaix – hoci nie najväčšia – pre mňa zostáva jednou z najvzácnejších trofejí. Napokon, vo finiši ma zdolal iba trojnásobný šampión.
Sagan sa dlhé roky sťažoval, že s ním žiadny zo súperov nechce spolupracovať. Čo vás motivovalo striedať sa s ním na čele úniku?
V prvom rade – neznášam, keď niekto vypočítavo visí na kolese toho druhého. To nie je môj štýl. Navyše, ak by sme nespolupracovali, na konci dňa by som zrejme nestál na pódiu. Takto som mohol skončiť najhoršie druhý a mohol som zabojovať aj o víťazstvo.
Na Slovensku ste si za to získali veľký rešpekt a uznanie…
No vidíte, ďalší dôvod, prečo sa iba neviezť a nezneužívať silnejšieho pretekára. Rád počujem, že slovenskí fanúšikovia Petra Sagana to na mne ocenili.
Boli aj chvíle, keď ste si vraveli, že nasadené tempo nevydržíte?
Peter párkrát zvýšil rýchlosť a pokúsil sa ma striasť, ale zakaždým som sa držal za ním. Vtedy som si povedal, že mám na to, aby som s ním došiel až na velodróm.
Sagan vo svojej autobiografii Môj svet napísal, že tesne pred velodrómom v Roubaix ste „odfukovali ako preťažený chrt“, ale napriek tomu ste nepoľavili. Boli ste na konci so silami?
Nuž, v nádrži mi už veľa nezostávalo, šiel som na maximum. Ale aj Peter už mal toho dosť (úsmev). A kto by aj nie, Paríž – Roubaix sú preteky, kde sa po celý čas ide na limit. V cieli sú so silami všetci na dne – ten kto vyhrá, ale aj ten, kto dorazí posledný.
Pár desiatok kilometrov pred cieľom sa Sagan pokúsil napraviť pokrivené riadidlá udieraním do kolesa Belgičana Jeleho Wallaysa. Zaregistrovali ste to?
Vôbec. Bol som zrejme na čele, vôbec som netušil, čo sa deje za mnou. Jele údajne poriadne prskal, ale v tom hluku mi to asi uniklo. O tejto príhode som sa dozvedel až dodatočne.
Čo by ste dnes urobili inak?
Veľa toho nie je, z môjho pohľadu to boli takmer ideálne preteky. Možno by som so špurtom menej vyčkával.. Mohol som s ním začať ja.
Verili ste, že Sagana zdoláte?
Na papieri vyzeralo všetko jednoznačne – Sagan je neskutočný rýchlik, dokazuje to dlhé roky. Na svetových šampionátoch v Dohe 2016 a v Bergene 2017 potvrdil, že vie zdolať aj tie najväčšie špurtérske esá. Ale Roubaix je Roubaix – je to 250 kilometrov driny, v prachu a na dlažobných kockách. Aj finiš je úplne iný ako na klasických pretekoch. Dúfal som, že môžem prekvapiť.
Spomínate si ešte, čo vám povedal v cieli?
Bol rád, že sme si navzájom pomohli. Myslím, že sa mi aj poďakoval.
Čo potrebuje cyklista, aby uspel na Paríž – Roubaix?
V prvom rade výkonnosť, lebo tieto preteky patria medzi najťažšie na svete. Sú však aj nevypočítateľné – cyklista sa musí dostať do správneho prúdu a robiť nečakané rozhodnutia. Každý ročník je iný – jediný správny recept na zisk dlažobnej kocky neexistuje.
Váš krajan – Fabian Cancellara – je jedným z najlepších klasikárov všetkých čias. Môže sa k nemu Sagan v budúcnosti priblížiť?
Cancellara toho dosiahol veľmi veľa, ale Sagan nepotrebuje nikomu nič dokazovať. Už dnes patrí medzi cyklistické legendy.
Svetová cyklistika a šport sú v kríze. Veríte, že sa na bicykel vrátite ešte tento rok?
Netrúfam si nič predpovedať, situácia je veľmi neprehľadná, nikto nevie, čo bude zajtra ani o mesiac. Môžem si jedine želať. Pretekanie mi neskutočne chýba, hádam nepotrvá dlho a vrátime sa na asfaltové cesty. Náš šport to veľmi potrebuje.