Tour de France oslavuje 100 rokov od zavedenia žltého dresu, no Francúzi si z roka na rok pripomínajú aj niečo, na čo nie sú hrdí. Čoskoro uplynie 34 rokov odvtedy, čo sa stal Francúz zatiaľ naposledy celkovým víťazom.
Keď Bernard Hinault v roku 1985 zdvihol po piaty raz nad hlavu víťaznú trofej, zrejme nikomu ani len nenapadlo, že pátranie po jeho nasledovníkovi bude také zdĺhavé.
V sezóne 1989 bol síce Laurent Fignon blízko – žltý dres mu v Paríži napokon unikol o osem sekúnd – ale odvtedy nič.
Domáci Francúzi akoby stratili nádej.
Viete, čo majú spoločné Taliansko, Španielsko, Spojené štáty, Dánsko, Írsko, Luxembursko, Austrália a Veľká Británia? Mais oui, odpovie francúzsky fanúšik cyklistiky – každá z týchto krajín sa môže pochváliť za uplynulých 33 rokov aspoň jedným víťazom na Tour de France.
„Prečo je to tak? Jednoducho Francúzi málo trénujú. Ak by ste to chceli zmeniť, museli by ste im zastaviť výplaty a peniaze by dostávali iba za víťazstvá. Alebo im treba držať nôž pod krkom,“ povedal pred časom polovážne, ale s nádychom veľkej frustrácie Hinault, päťnásobný víťaz najslávnejších pretekov.
Pri hľadaní dôvodov veľkého sklamania Francúzi neváhali použiť akýkoľvek argument. Dokonca aj ten, že ich pretekári sa v „dopingových časoch“ posilňovali menej ako ich konkurencia. Aj tu má však Hinault úsmevnú, ale neúprosnú odpoveď: „Kdeže, sypali rovnako.“
Tento rok však žiadne výhovorky hľadať netreba. Francúzi opäť veria, že aj oni môžu byť žltí. „Užívame si to. Táto Tour má charakter,“ vyhlásil nadšene 83-ročný Raymond Poulidor, na Starej dáme kedysi trikrát druhý.
Nuž uvidíme. Pyreneje sú za nami a Francúzi majú zatiaľ v rukách dve horúce karty. Tour de France však ešte ani zďaleka nekončí.