Miesto, kde za sebou nechal Sepa Vanmarcka a legendárneho Fabiana Cancellaru, sa volá Paterberg. Takých je však na Okolo Flámska viac.
Sú tak krátke, že typickí vrchári by sa nad nimi leda uškrnuli. Ale zároveň tak intenzívne, že by ich úsmev rýchlo prešiel. Paterberg, Koppenberg, Taaienberg – vlastne všetky bergy na flámskej trati – to sú často iba desiatky metrov, ktoré rozhodujú o triumfe na 270– kilometrovej klasike.
Su to tie veľké maličkosti, ktoré ukazujú prstom na víťaza.
Okolo Flámska, to je niečo úplne iné ako prvý monument v sezóne, Miláno – San Remo. Aj keď všetky nástrahy sú rozosiate na posledných 150 kilometroch, oči treba mať na stopkách už od začiatku. Lebo prípadný únik silnej skupinky sa sťahuje mimoriadne ťažko.
TV Pravda: O Petrovi Saganovi, o jeho šanciach na klasikách, o dominancii Quick-Stepu a ďalších témach sme sa rozprávali s popredným cykloexpertom Lukášom Timkom
Tuhý ako pivo
Oude Kwaremont je prvé a najčastejšie stúpanie na trati. Má 2,2 kilometra, prevýšenie 93 metrov a maximálny sklon jedenásť percent. Na škále obtiažnosti má štyri hviezdičky z piatich. Pelotón sa naň začne driapať prvýkrát po 120 kilometroch a všetko si potom zopakuje ešte dvakrát.
Má zvlnený profil a odborníci vravia, že útok pod jeho vrcholom môže narobiť prvú vážnu selekciu medzi jazdcami. V strede kopca vydláždeného mačacími hlavami je dedinka Kwaremont. A v nej predávajú pivo s rovnomenným názvom – má 6,6 percenta alkoholu a je teda rovnako tuhé ako samotné stúpanie.
Pochopiteľne, toto nie je žiadny priestor na oddych. Lebo hneď potom čakajú pelotón – ak ešte vôbec nejaký je – ďalšie skúšky. Kortekeer, Ledeuze, Wolvenberg, Leberg, Berendries, Tenbosse, Muur van Geraardsbergen, Kanarienberg, opäť Oude Kwaremont a poďho prvýkrát na Paterberg. Azda najznámejšie, ale stále nie najnáročnejšie stúpanie na pretekoch Okolo Flámska.
Paterberg je krátky a intenzívny kopec. Od úvodu až po posledný meter. Jeho priemerný sklon je viac ako 12 percent, maximálka siaha až k dvadsiatim. Cyklisti vravia, že na jeho úpätí treba ísť rýchlo – no nie je to jednoduché, tesne pred ním je 90-stupňová zákruta.
A ešte jedno odporúčanie: ak na ňom pretekár neodovzdáva aspoň 1000 wattov, bicykel pod ním sa vraj zastaví. Síce má iba dve hviezdičky z piatich, ale druhý výstup tesne pred cieľom vyžmýka z pretekárov aj to posledné.
Po Patterbergu, iba 45 kilometrov pred cieľom, nasleduje Koppenberg. To je tá najväčšia maličkosť na Ronde – ako preteky nazývajú Flámi. Meria síce iba 620 metrov, ale na tak krátkom úseku má prevýšenie až 64 metrov. Aj maximálny sklon viac ako 22 percent robí z tohto miesta päťhviezdičkový cyklistický ring.
Koppenberg neoklamete
„Ak stále rozmýšľate, ako môže byť nejaká trať pre profesionálnych cyklistov takmer neprejazdná, tak ste zrejme nikdy v živote nevideli Koppenberg. Zodvihne sa pred nimi ako stena, zatrávnené svahy navôkol ich uzavrú do tmavého tunela. Veľké dlaždice a nízka rýchlosť im dávajú pocit, že nebicyklujú, ale skôr plávajú na plachetnici,“ takto obrazne opísal Koppenberg svojim čitateľom portál Cyclingweekly.
Nepísané cyklistické pravidlo vraví, že na úpätí stúpania s dlažobnými kockami by sa mal pretekár poriadne rozbehnúť. Uľahčí mu to situáciu minimálne na prvých metroch náročného úseku.
Koppenberg však nikto z pelotónu neoklame, v dedinke Melden, ktorá leží priamo pod ním, je zákruta – čistý pravý uhol. Prvých dvesto metrov je hotové peklo, dvanásť až 20-percentný sklon s vedomím, že ani tých ďalších 400 nie je omnoho jednoduchších.
V minulosti si pretekári razili cestu na Koppenberg v odkvapových žľaboch povedľa cesty. Dlažobné kocky vraj boli tak ostré, ako ústa plné zlomených zubov. Tí, ktorým sa priestor na kraji neušiel, mali smolu. O to väčšiu, ak z mrakov nad Flámskom padali dažďové kvapky.
Chaos sprevádzal aj premiéru na slávnom Koppenbergu. V roku 1976 ním prešli bez problémov iba prví štyria pretekári, piaty už spadol a ostatní za ním tiež. O pár sekúnd prišiel na úpätie kopca legendárny Eddy Merckx. Keď videl tú skazu, zišiel z bicykla a uháňal peši. „Len málo miest má takýto vzácny skalp ako Koppenberg,“ napísal s dávkou irónie Cyclingweekly.
TV Pravda: O blížiacich sa monumentálnych klasikách – Okolo Flámska a Paríž-Roubaix – sme sa pozhovárali so šéfom slovenskej cyklistiky Petrom Privarom
Pre silných a odolných
V roku 1987 sa tam pošmykol priebežný líder pretekov Jesper Skibby. Jeho bicykel skončil pod kolesami sprievodného auta a takmer aj samotný cyklista. Organizátori sa vtedy rozhodli na pätnásť rokov Koppenberg obísť. Až v roku 2001 dostala nebezpečná cesta nové mačacie hlavy z Talianska. Účet za takúto úpravu nebol malý – presne 250-tisíc euro.
Koppenberg je však stále najnáročnejší kopec na Okolo Flámska. Jazda stredom cesty si vyžaduje obrovskú silu a šiesty zmysel, lebo bicykel sa môže pod pretekárom zastaviť doslova kedykoľvek. Zlý manéver, pošmyknutie, absolútna strata rýchlosti – tento kopec neodpustí nič.
A potom je tu ešte počasie. Dážď i silný vietor sú pre toto ročné obdobie pre Flámov úplne prirodzené. Zatiaľ čo cyklisti si zakaždým želajú príjemný slnečný deň, fanúšikovia a organizátori volajú po väčšej dramatickosti.
Zakladateľ pretekov Karel Van Wijnendaele kedysi vyhlásil:
„Je oveľa zaujímavejšie, ak sa naplní zlá predpoveď. V daždi, vetre a v blate sa predsa súťaží oveľa lepšie,“ komentoval bývalý novinár, ktorý si v cyklistoch rád predstavoval ťažko pracujúcich Flámov. Jeho vysnívaný víťaz mal byť mentálne odolný a predovšetkým fyzicky robustný pretekár.
Žeby niekto ako Peter Sagan?