Čo sa vlastne stalo v Katalánsku?
Menil som bicykel, chcel som sa v závere etapy o niečo pokúsiť. Doťahoval som sa späť do balíka a keď sa mi to už podarilo, niekoľko cyklistov padlo, aj ja som sa ocitol na zemi. Narazil som si koleno, aj bok, ale pokračoval som ďalej. Cítil som však v kolene bolesť, keď som zatlačil na pedál. Mrzí ma, že som musel z pretekov odstúpiť. Sú veľmi náročné, asi by som výraznejší výsledok nedosiahol, ale bola by to pre mňa cenná skúsenosť a aj dobrá príprava.
Ako ovplyvní zranenie ďalšiu časť sezóny?
Bol som v nemocnici na röntgene, ale neukázal vážnejšie problémy. Koleno je len silno udreté. Lekári mi odporučili zopár dní bez bicykla a mal by som byť v poriadku. Trochu si oddýchnem a potrénujem. Dva týždne budem na Slovensku a potom odcestujem na preteky do Turecka.
Sezónu ste začali v januári v Argentíne výborne. Ako ste spokojný s jej doterajším priebehom?
Mojou úlohou je chodiť teraz najmä na preteky so Samom Bennettom a ako posledný mu rozbieham špurty. V Argentíne nám to v záverečnej etape klaplo. Prvý nastupoval Peter Sagan, ja za ním. Pripravili sme Samovi výbornú pozíciu, vyhral a ja som ešte finišoval tretí. Aj v ďalších pretekoch v emirátoch na UAE Tour, kde sa zišla výborná konkurencia, sme mali so Samom v jednej etape blízko k pódiu, napokon bol šiesty, ja piaty. Stavil na zlého koňa, zavesil sa na koleso Kittelovi, ale tomu to vtedy nevyšlo. Mal som dobrú pozíciu aj nohy, nezvesil som ich, špurtoval až do cieľa.
Zdá sa, že v prvej časti sezóny ste sa cítili dobre…
Je to tak, mal som pocit, že som v dojazdoch dosť silný a už aj skúsenejší. Samozrejme, chýba mi trošku väčší priestor, nie som lídrom nášho tímu. Máme dobrých šprintérov – Sagan, Bennett, Ackermann. Na nich staviame v pretekoch, ja som posledný, ktorý rozbieha špurty. Musím čakať na svoju šancu. Sú situácie, keď môže prísť.
V sezóne vás viac nasadzujú do etapových pretekov. Ste s programom spokojný?
Trošku ma mrzí, že som sa nedostal viac na jednorazové preteky do Belgicka, v nich by som si celkom trúfal. Pred odchodom do Katalánska som bol na dvoch menších pretekoch, na Koksijde Classic som siahal na dobrý výsledok. Škoda, boli to dosť nervózne preteky, dva kilometre pred cieľom do mňa narazil jeden z cyklistov, spôsobil pád nielen môj, ale viacerých jazdcov. Spadla mi reťaz. Stratil som pozíciu na špici, mal som síce napokon rovnaký čas ako víťaz, ale až na 26. mieste.
Nemrzí vás, že neabsolvujete viac pretekov so Saganom?
Už som naznačil, že by som si rád vyskúšal belgické klasiky, ktoré aj tento týždeň ešte Petra čakajú. Konkurencia je u nás teraz veľká a v tíme všetko podriadili tomu, aby mal Peter čo najsilnejšiu podporu. Samozrejme, vždy sa teším, keď so Saganom absolvujem preteky. Pre mňa je to veľká škola a nasávanie skúseností.
V čom najviac?
Výborne sa pohybuje v pelotóne, usilujem sa držať sa ho, sledovať, čo robí a čo najviac sa naučiť. Skoro vždy je na správnom mieste a v správny čas.
Videli ste aj jeho boj na trati prvého monumentu Miláno – San Remo?
Veľmi pozorne, záver som si pozrel niekoľkokrát. Peter bol veľmi silný, ale na Poggiu, poslednom kopci pred cieľom, to býva veľká lotéria. Alaphilippe to urobil takticky výborne. Aj v záverečnom zjazde a na rovine boli nástupy, ale on si pokojne išiel na chvoste skupiny. Ušetril trošku síl a v ideálnom čase začal špurtovať. Peter bol podľa mňa príliš skoro vysunutý, potom ho privreli, záver ho stál množstvo síl.
Aké šance mu dávate na najbližších monumentoch vo Flámsku a v Roubaix?
To sa ťažko predpovedá, uvidíme, aký charakter budú mať preteky. Viem, že mal zdravotné problémy, ale myslím si, že už je fit, vyzerá dobre. Podľa mňa má formu a máme sa na čo tešiť.
Vy ste s ním neboli minulý mesiac na sústredení v Sierra Nevade, štartovali ste vtedy v emirátoch. Na prelome rokov pred štartom sezóny ste však zažili spoločnú lyžovačku v Rakúsku…
Boli sme tam asi desaťčlenná partia. Určite nešlo len o oddychový pobyt. Usilovali sme sa lyžovať čo najviac, lebo z lyží cítime dosť sily, využívame to v špurte i v silových častiach pretekov. Po lyžovačke sme ešte išli každý deň na trenažér. Bývali sme večer dosť unavení. Pre nás to bol oddych, ale skôr psychický.
Kto z vás je lepší lyžiar?
Peter je lepší aj na lyžiach. Ja som sa venoval lyžovaniu, keď som bol mladší, potom som mal dlhšiu pauzu a v posledných dvoch-troch rokoch som sa k lyžovaniu vrátil. Baví ma, ale nemám ani špeciálny výstroj, neinvestoval som veľa do vybavenia.
Nemáte obavy, že sa zraníte? Niektorí športovci majú lyžovanie vyslovene zakázané…
Aj v cyklistike sú tímy, ktoré zakazujú pretekárom lyžovať sa. Náš nemá nič proti tomu. Najmä preto, lebo lyžovanie je vhodné ako doplnkový šport, najmä na naberanie sily, kondície, je to akoby sme boli v posilňovni. Ale lyžujeme sa opatrne, neriskujeme.
Máte v tejto sezóne cieľ, ktorý by ste chceli dosiahnuť?
Rád by som vybojoval prvé víťazstvo v najsilnejšom profesionálnom pelotóne. Ale ako som už povedal, v našom tíme nie je ľahké dostať príležitosť, mám v ňom svoje úlohy. Na špurty máme dosť kvalitných cyklistov a nie je jednoduché sa presadiť. Možno sa niečo naskytne v Turecku, kde budem štatovať prvý raz opäť aj s Bennettom alebo v máji v Kalifornii, kde sa predstavím tretíkrát opäť s Petrom Saganom.
Zdôrazňujete, že Bora-Hansgrohe má aktuálne veľmi silný výber. Je najsilnejší, aký ste zažili od obdobia, čo jazdíte po Saganovom boku?
Myslím si, že je najsilnejší. Aj v Tinkoffe sme mali jeden rok veľmi silnú zostavu. V Bore je súčasná doteraz najlepšia.
TV Pravda: O blížiacich sa monumentálnych klasikách – Okolo Flámska a Paríž-Roubaix – sme sa pozhovárali so šéfom slovenskej cyklistiky Petrom Privarom.