Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Slovenský fenomén pred týždňom ukončil prvú časť sezóny. Na klasikách v Taliansku, Belgicku a Holandsku sa mu najskôr nedarilo podľa predstáv, ale neskôr umlčal všetkých kritikov.
V závere marca triumfoval na podujatí Gent-Wevelgem a potom dosiahol jedno z najväčších víťazstiev v kariére – ovládol slávny monument Paríž-Roubaix.
„Keď som bol mladší, vyhrať Paríž-Roubaix bol môj veľký sen. Nesníval som o úspechoch na svetových šampionátoch či napríklad na Okolo Flámska,“ priznáva Sagan pre Guardian.
Na Paríž-Roubaix sa odpútal od najväčších rivalov viac ako 50 kilometrov pred cieľom. Z trojice v úniku zobral so sebou Švajčiara Silvana Dilliera a po vzornej spolupráci to duo dotiahlo až do cieľa.
„Neplánoval som ísť tak skoro do úniku. Jednoducho to tak vyšlo. Cítil som, že to môže tento rok vyjsť a preto som Dillierovi povedal: 'Musíme spolupracovať, pretože za nami sú veľmi silní jazdci. Ak so mnou vydržíš, budeš mať šancu na úspech,“ pokračuje trojnásobný svetový šampión.
Na velodróme v Roubaix si to Sagan a Dillier, bývalý dráhový cyklista, rozdali vo férovom šprintérskom súboji. Uspel Sagan a napodobnil legendárneho Bernarda Hinaulta, ktorý v roku 1981 ako posledný vyhral Paríž-Roubaix v dúhovom drese majstra sveta.
„Bol som skutočne veľmi unavený. Nie nadarmo tie preteky volajú Peklo severu. Priamo po pretekoch to ešte bolo v pohode, ale na druhý deň ráno ma všetko bolelo,“ zverí sa britskému denníku.
Triumf na slávnom monumente sledoval aj jeho otec Ľubomír. „Moji rodičia sa spoznali, keď pracovali v reštaurácii. Po nejakom čase si môj otec otvoril v Žiline malý obchod s potravinami. Nebol veľký, ale v tom čase patril v meste medzi tie väčšie. Veľa ľudí u nás nakupovalo, predávali sme aj pivo v sudoch. S príchodom supermarketov však išiel biznis ku dnu. Otec si potom otvoril pizzeriu, obaja však museli pracovať veľmi tvrdo,“ spomína Sagan.
Novinár Donald McRae sa ho nezabudol spýtať ani na už legendárnu historku o požičanom sestrinom bicykli, na ktorom v roku 2007 vyhral Slovenský pohár v horskej cyklistike.
„Čakal som na nový bicykel, ale nedorazil včas. Bicykel mojej sestry nebol najlepší, ale mne vtedy stačil. Nebolo jednoduché sa presadiť na Slovensku, takže aj z toho dôvodu som na seba a moju rodinu hrdý. Cyklistiku zvolil môj starší brat Juraj a ja som ho nasledoval,“ vraví.
Sagan je populárny po celom svete nielen vďaka fazóne a výsledkom v sedle, ale aj pre svoju otvorenú a ľudskú povahu. Raz sám seba označil za umelca.
„Umenie nie je pre mňa len namaľovaný obraz. Umenie môže mať veľa podôb – i v športe. Pozrite sa na motokros, kde jazdci urobia trojitý back-flip a ustoja dopad. Aj to je umenie, pretože jazdec urobí niečo, čo je pre iných ľudí nemožné,“ reaguje.
Usmeje sa, keď mu novinár pripomenie príhodu z pódia na Okolo Flámska 2013. Vtedy 23-ročný Sagan obsadil na slávnej klasike druhé miesto a oslávil to aj tým, že hostesku chytil za pozadie.
„To urobil mladý Peter (smiech). Ale jej reakcia bola skvelá a patrí jej vďaka za pochopenie. Nevyvolala z toho vážny problém. Musím však priznať, že som vtedy prežíval krušné časy. Vravel som si: Čo sa teraz stane?,“ hovorí a dodáva:
„Prečo som to urobil? Zrejme je to mojou povahou. Bol som šťastný, že som skončil druhý a jeden z mojich priateľov, čo stáli pri pódiu, mi spontánne vraví: ‚Chyť ju za stehno alebo za zadok‘ a ja som neváhal. Nemyslel som vtedy na dôsledky svojho správania. Avšak samozrejme, ľudí musíte rešpektovať – inak vznikne anarchia,“ zamyslí sa.
Pred šiestimi mesiacmi sa Sagan stal otcom: „Marlon je zdravý. Smeje sa, je to zlatý chlapec. Neviem posúdiť, či som sa po jeho narodení zmenil, lebo je stále ešte veľmi maličký.“
Jeho popularita rastie a s tým prichádzajú aj možnosti stretnúť svetové osobnosti. V januári sa zúčastnil na audiencii vo Vatikáne a spoznal sa s pápežom, ktorému venoval dres majstra sveta i špeciálny bicykel.
„Znamenalo to pre mňa veľmi veľa, že som mohol zobrať moju mamu na stretnutie s pápežom. Bol to darček pre ňu. Nie každý deň sa vám stane, že si môžete podať ruku s pápežom,“ priznáva.
Keď vlani vyhral tretí titul majstra sveta za sebou, Bradley Wiggins ho označil za ‚spasiteľa cyklistiky‘. Sagan sa tak však necíti. Je obyčajným mužom s neobyčajným talentom.
„Myslím, že byť pápežom je oveľa náročnejšie, ako byť cyklistom. Nie som žiadny superhrdina. Nezachraňujem ľudské životy. Som len športovec. Je to niečo, čo robím pre seba. A pokiaľ to robí ľudí šťastnými, som len rád,“ uzatvára rozhovor.