Paterberg. Keď telo prestáva počúvať hlavu

Na Slovensku sa vraví: keď mne zdochne koza, nech aj susedovi. Žiarlivosť je to, čo spája toto naše príslovie a story o nebývalom úspechu Paterbergu. Riešenie ľudskej závisti však bolo v tomto prípade diametrálne odlišné.

Napokon, veď čítajte…

Namiesto asfaltu kocky

Bolo to niekedy na začiatku 80-tych rokov, keď sa farmár z Paterbergu viac nedokázal pozerať na to, ako sa okolo dverí jedného zo susedov na neďalekom vŕšku preháňajú cyklisti na slávnej jarnej klasike Okolo Flámska. Bolo to skľúčujúce, zatiaľ čo susedný Koppenberg poznal celý svet, jeho kopec nikto. Rozhodol sa, že príbeh pretekov vezme do vlastných rúk – vybudoval základy cesty a následne ju dláždil kocku po kocke.

A teraz, ako to bolo naozaj.

V roku 1983 sa rada mesta Kluisbergen rozhodla, že na Paterberg povedie asfaltka. „Dovtedy sa naň totiž dostal jedine traktor – po starej prírodnej a zaprášenej cestičke,“ zaspomínal si vtedajší riaditeľ oddelenia pre verejné práce Philippe Willequet.

„Tento plán som spomenul svojmu priateľovi, ktorý žil na úplnom vrchu Paterbergu. Prišiel s nápadom, aby sme kopec vydláždili kamennými kockami. Bolo to síce drahšie riešenie, ale zároveň aj estetickejšie. Pošepkal mi, že raz by tadiaľ mohli ísť aj preteky Okolo Flámska,“ dodal.

Obec súhlasila. Paterberg dostal namiesto asfaltu mačacie hlavy a už o necelé tri roky si ich vyskúšal aj pelotón na slávnej monumentálnej klasike.

Prečo je tento iba 380-metrový kopec legendou?

Lebo oddeľuje zrno od pliev, siaha na absolútne dno ľudských síl a aj u tých najodolnejších spína tlačidlo cyklistického S.O.S. – stav, kedy telo odmieta počúvať hlavu.

Veď si len predstavte: máte za sebou 245 kilometrov prašných ciest, vetra, ktorý fúka sprava i zľava, krátkych strmých kopcov, neustálych útokov súperov – a potom, 15 kilometrov pred cieľom, sa cesta prudko zodvihne. Áno, ste na mieste, kde uhýbate pred dlažobnými kockami, ktoré z vás chcú vytriasť dušu, hľadáte pás hlinenej cesty, lebo tadiaľ je to jednoduchšie. Práve tu sa rozhoduje o flámskej večnosti.

Bez rozbehu to nejde

Paterberg je krátky a intenzívny kopec. Od úvodu až po jeho posledný meter. Jeho priemerný sklon je viac ako 12 percent, maximálka siaha až k dvadsiatim. Cyklisti vravia, že na jeho úpätí treba ísť rýchlo – no nie je to jednoduché, tesne pred ním je 90-stupňová zákruta. A ešte jedno odporúčanie: ak na ňom pretekár neodovzdáva aspoň 1000 wattov, bicykel pod ním sa vraj zastaví.

A potom je tu ešte počasie. Dážď i silný vietor sú pre toto ročné obdobie pre Flámov úplne prirodzené. Zatiaľ čo cyklisti si zakaždým želajú príjemný slnečný deň, fanúšikovia a organizátori volajú po väčšej dramatickosti.

Zakladateľ pretekov Karel Van Wijnendaele kedysi vyhlásil: „Je oveľa zaujímavejšie, ak sa naplní zlá predpoveď. V daždi, vetre a v blate sa predsa súťaží oveľa lepšie,“ komentoval bývalý novinár, ktorý si v cyklistoch rád predstavoval ťažko pracujúcich Flámov. Jeho vysnívaný víťaz mal byť mentálne odolný a predovšetkým fyzicky robustný pretekár.

Preteky Okolo Flámska píšu svoj príbeh od roku 1913. Na štart sa vtedy postavilo 36 Belgičanov a jeden Francúz. Trať dlhú 324 kilometrov zdolal ako prvý Paul Deman – za viac ako 12 hodín.

Poriadna fuška.

Dnes to však nie je o nič jednoduchšie. Fabian Cancellara, ktorý v cieli v Oudenaarde dvíhal ruky nad hlavu až trikrát, vie o tom svoje. „Okolo Flámska je mix všetkého možného. A vy musíte byť pripravený naozaj na všetko,“ varuje slávny Spartakus.

Už 102. ročník prestížnych pretekov sa uskutoční túto nedeľu. Aj so Slovákom Petrom Saganom.