A potom prišiel ešte prekvapivejší televízny záber – 29-ročný šprintér Quick-Stepu sedel na asfalte a ronil krokodílie slzy. A nahlas stonal.
Čo sa to stalo?
Vlastne vôbec nič! Rodák z Isola della Scala mal iba pocit, že tie preteky mal vyhrať práve on. Čo na tom, že skončil za hviezdnym Slovákom o dĺžku jedného bicykla.
„Je to najväčšie sklamanie v kariére,“ povedal Viviani. „Ak by som prehral tesný šprint, nemohol by som nič povedať. Mám len pocit, že som bol rýchlejší,“ vyhlásil.
Taliani sú emotívni – to vieme všetci. No žalostný prejav Vivianiho aj tak mnohých prekvapil.
„Vôbec ma netrápi, čo si ľudia o tom myslia. Bolo to veľmi emotívne a potreboval som to dostať von. Verte, bol som sklamaný, vedel som, že tie preteky môžem vyhrať,“ prezradil.
Jeho skľúčujúce pocity umocnil aj fakt, že na Vivianiho v nedeľu pracoval celý tím Quick-Stepu. Belgické zoskupenie, ktoré zvíťazilo na posledných šiestich pretekoch na domácich cestách, od úvodu vsadilo na jednu kartu. Chránilo ho na prašných cestách, prenieslo ho aj cez nepríjemný Kemmelberg.
„Mám rád zodpovednosť za výsledok, tentoraz to nevyšlo. Chlapci odviedli skvelú prácu a ja som prehral,“ smútil ďalej.
Mimochodom, Taliani majú na Gent – Wevelgem bohatú históriu. Mario Cipollini, Luca Paolini, Francesco Moser i Guido Bontempi, to je menoslov pretekárov z apeninského polostrova, ktorí v uplynulej dekáde v Belgicku triumfovali.
Viviani na nich v nedeľu nenadviazal. Triumf mu vyfúkol Slovák Sagan.
„Proti majstrovi sveta nemôžete spraviť ani jednu chybu. Vieme, že Peter je po 250 kilometroch veľmi rýchly, ale aj tak… Cítim, že som bol rýchlejší,“ dodal.