Zmluvu s kontinentálnym tímom podpísal čoskoro 33-ročný účastník všetkých troch Grand Tours až do olympijského roku 2020.
Rodák z Kyjova jazdil za nemecký tím od jeho založenia v roku 2010. Odchod z najvyššej kategórie WorldTour neberie ako ústup zo slávy, vníma ho skôr ako novú šancu opäť niečo dosiahnuť.
„Vôbec nemám obavy, že by som sa stretol s horšími podmienkami ako doteraz. Často trénujem s dlhoročným kamarátom a novým tímovým kolegom Aloisom Kaňkovským, takže od neho dosť presne viem, do čoho idem. Bicykle a ďalšie vybavenie sú na špičkovej úrovni. Cením si aj to, že mi tím verí a ponúkol mi viacročnú zmluvu,“ uviedol Bárta.
„Keď som v roku 2010 nastupoval do NetAppu, ani sa mi nesnívalo, že budeme raz tím WorldTour. Teraz prichádzam do Elkova, ktorý má tiež obrovský potenciál a ja dúfam, že budem jedným z hnacích motorov, ktorý ho môže posunúť ďalej,“ pokračoval.
Tohtoročná sezóna, pred ktorou sa Bora-Hansgrobe posunula medzi elitu WorldTour, bola pre neho do určitej miery sklamaním.
„Znamenala pre mňa vlastne prvý rok v tíme najvyššej kategórie WorldTour. Paradoxne to ale pre mňa nebola taká výhra, ako by sa mohlo zdať. Zázemie síce bolo skutočne profesionálne, ale pre môj agresívny štýl pretekania, účasť v únikoch, to bola vec, pre ktorú už v tíme nebol priestor,“ pripomenul Bárta.
Ako už skôr priznal, za všetkým mohli byť zhoršené vzťahy so športovým riaditeľom Enricom Poitschkem.
„Zatiaľčo v druhodivíznych tímoch som mal maximálnu podporu, sponzori a vedenie tímov boli nadšení z toho, ako som bol zásluhou môjho aktívneho spôsobu jazdenia viditeľný, tento rok to bolo inak,“ vravel Bárta a dodal:
„Napríklad na Giru som najskôr v druhej etape musel takmer sám desiatky kilometrov sťahovať únik súperov a v ďalších etapách som sa staral o chorého špurtéra Sama Bennetta. To ma stálo obrovské množstvo síl a potom som bol celé Giro takmer neviditeľný. Chuť som si aspoň trochu napravil šiestym miestom v časovke.“