„Každý z nás má len jeden život. Nie je to počítačová hra, kde máte desať pokusov prežiť. Život si treba užívať,“ vravel Barguil.
Havária s nákladným autom mala pre neho takmer fatálne následky. Vo viacerých smeroch ho však posunula vpred.
„Od toho momentu mám iný pohľad na viacero vecí. Cyklistika bola vždy mojou vášňou, ale život nie je iba o nej. Ak sa vám darí, tak je dobre. Ale ak nie, tak to predsa nie je koniec sveta. Viem, že raz s pretekaním skončím a preto to neberiem tak vážne,“ pokračoval.
Súčasťou pretekov Grand Tours je od roku 2013, ale až teraz jeho hviezda zažiarila naplno. Na tohtoročnej Tour de France kraľoval horám. Vyhral dve etapy a bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára si udržal až do Paríža.
Etapové triumfy mali pre neho špeciálny význam. Najskôr uspel v deň výročia dobytia Bastily, potom na legendárnom alpskom kopci Col d’Izoard. Domáci fanúšikovia boli v extáze.
„Boli to krásne momenty. Tento rok som si Tour skutočne užíval a myslím, že to bolo vidieť. V predchádzajúcom roku som stratil radosť z pretekania, ale vrátila sa mi. Vidieť nadšenie ľudí, ktorí mi popri trati fandili a podporovali ma, bolo niečo úžasné,“ pokračoval.
Šokoval nielen na Tour, ale aj po nej, keď oznámil odchod z tímu Sunweb. V menej prestížnej stajni Fortuneo-Oscaro bude jednoznačným lídrom a nebude musieť pracovať pre ostatných.
Jeho koniec v Sunwebe mal mierne dramatický záver, keď na augustovej Vuelte sa odmietol podriadiť tímovej taktike a jazdiť v prospech Holanďana Wilca Keldermana. Vedenie stajne ho napokon predčasne poslalo domov a Vuelta 2017 sa pre neho skončila skôr, ako začala.
„Na Sunweb nemám zlé spomienky, prežil som tak skvelé roky. Ale cítim, že som dostatočne vyspelý jazdec, aby som robil rozhodnutia sám. Možno som predtým občas potreboval povedať kedy zaútočiť a kedy nie. Teraz však to už viem sám. Chalanom v Sunwebe želám len to najlepšie,“ vravel.
Barguil otvorene hovorí o tom, že nepatrí medzi fanúšikov časoviek. Jazda proti chronometru podľa neho škodí atraktivite pretekov.
„Nemám rád jazdcov, ktorí sa sústredia hlavne na časovku, získajú tam nejaký ten náskok a v ďalších etapách sa len vozia v pelotóne. Ja takto cyklistiku nechcem robiť. Samozrejme, časovky sú dôležité, ale nemalo by sa v nich rozhodovať o celkovom víťazovi,“ tvrdil Barguil a pokračoval:
„Silní jazdci v časovkách získajú dajme tomu minútu a pol a potom v kopcoch neútočia a jazdia s vedomím, že môžu stratiť 30 či 40 sekúnd. Možno raz uvidíme Tour bez časoviek. Možno je to spôsob, ako preteky zatraktívniť.“
Kto číta medzi riadkami zistí, že Barguil svojimi slovami mieril aj na svojho už teraz bývalého kolegu Toma Dumoulina. Holanďan triumfoval na tohtoročnom Giro d'Italia aj vďaka tomu, že v časovke (10. etape) si utvoril kľúčový náskok. Neskôr bol v jazde proti chronometru najlepší aj na MS v Bergene.
„Ja som som zástanca starého štýlu. V sedle musíte mať šmrnc. To ma na cyklistike fascinovalo od detstva. Keď som sledoval jazdcov, ako útočili v kopcoch, ďaleko pred cieľom a triumfovali po sólových únikoch v horách, to sa mi veľmi páčilo. Bola to pre mňa inšpirácia,“ vravel Barguil.
A kto bol jeho vzorom?
„Ak by som si mal vybrať jedného jazdca, tak by to bol Alberto Contador. Bol výborný v časovkách a mohol sa potom len voziť v pelotóne. Ale on chcel pretekať, stále útočil. Pamätám si, ako vyhral Tirreno-Adriatico, keď zaútočil 80 kilometrov pred cieľom!“
„Niečo podobné si už teraz nikto nedovolí. Šéfovia tímov sa boja, jazdci sa boja. Jednoducho sa to už nedeje. Verím, že cyklistov ako bol Alberto bude v budúcnosti viac. Vždy išiel na víťazstvo. V pelotóne nám bude chýbať,“ dodal rebel v bodkovanom drese.