Nad jeho sily bol len Švajčiar Schurter. Český horský cyklista odpovedal po pretekoch na niekoľko otázok Pravdy.
Čo hovoríte na výkon Petra Sagana?
Mal vynikajúci štart. Nástup do terénu bolo dostatočne široké a využil svoje veľké prednosti. Ja som v úvode nenakopol dobre pedál, prepadol som sa dozadu a odrazu som ho videl pred sebou. Potom mal smolu, napálil to do techniky a mal defekty, tie ho pripravili o dobré umiestenie.
Do akej miery sa dá na horskom bicykli vyhnúť defektom. Je to len smola alebo aj chyba pretekára?
Je to zväčša o náhode, keď cyklista trafí nejaký kameň, býva to chyba pretekára.
Skúsení jazdci v teréne sa dokážu defektom vyhnúť alebo aspoň minimalizovať ich riziko?
Samozrejme, je to aj o štýle jazdy. Keď na trati niečo nečakane chytíte, črepinu alebo niečo iného, tak to neoplyvníte ani, keby ste išli po asfalte. Ale často, napríklad v zjazdoch, je to aj o tom, akú stopu si vyberiete, aby ste sa vyvarovali zbytočným komplikáciám.
Ako hodnotíte jeho pokus presadiť sa opäť medzi horskými cyklistami?
Obdivujem ho za to, že to vôbec skúsil. Išiel na olympiádu s kožou na trh.
Aká by bola jeho šanca, keby ho nepostihli problémy s bicyklom?
Jazdili sme spolu aj na tréningoch a potvrdil, že je aj na horských bicykloch technicky na vysokej úrovni. Ak by sa rozhodol pre horský bicykel, dal mu prednosť pred cestou, čo však asi neurobí, bol by veľmi silný.
Čo mu teraz najmä chýbalo, aby mal väčšiu šancu na úspech?
Potreboval by viac času na prípravu. Momentálne však robí kráľovskú disciplínu, je najlepší na svete na ceste, asi by bola blbosť, aby presedlal na horskú cyklistiku. Možno je to väčšia zábava, ale všetko podstatné sa točí na ceste. Určite vydrží v špičke do Tokia, teraz si môže užiť tri roky užiť na ceste, splniť si svoje ciele. A potom bude mať množstvo času pripraviť sa na ďalšiu olympiádu.
Vy ste v Riu neobhájili zlatú medailu z Londýna. Je to pre vás sklamanie?
Určite nie. Obhájiť taký úspech po štyroch rokoch na olympiáde, je strašne ťažká vec. Ja som sa trápil na začiatku sezóny so zranením, mal som dvojitú zlomeninu ruky a stratil som dva mesiace z prípravy, čo zohralo svoju úlohu. V polovici apríla by som vôbec neveril, že môže bojovať na olympiáde o medailu. Som šťastný, čo som dosiahol, pretože striebro bolo tentoraz maximum, čo som mohol v Riu vybojovať.
Máte 31 rokov. Potiahnete kariéru až do Tokia 2020?
Mnohé sa odvíja od zdravia. Ak bude všetko v poriadku, chcem ešte pokračovať. Z olympijských hier mám zlato, striebro, potrebujem do kompletnej bilancie ešte bronz (smiech).
Sagan brnkal na nervy súperom. Odpísali ho defekty
To, z čoho mali mnohí najväčšie obavy, zvládol bravúrne. Peter Sagan nemal vyjazdené body vo Svetovom pohári v horskej cyklistike, preto ho na olympijskom štarte postavili do poslednej línie, čo mala byť jeho veľká nevýhoda.
Foto: SITA/AP, Pavel Golovkin
Slovenský reprezentant, ktorý nastúpil ako posledný zo Slovákov na štart olympijskej súťaže, sa už po nájazde na okruh dostal do prvej desiatky a ešte nemali pretekári za sebou prvú rundu, vytiahol sa na tretie miesto. Potom ho však zastavila dvojnásobná smola. Dva defekty ho vyradili z boja o umiestenia v prvej desiatke.
„Jediné, čo sa mi podarilo, dobre odštartovať,“ skonštatoval 26-ročný Žilinčan. Pred šiestym zo siedmich okruhov ho rozhodcovia stiahli z trate, keďže ho súperi dostihli o jedno kolo. Vtedy na 37. priečke strácal na lídra pretekov 9:30 min. Napokon ho klasifikovali na 35. mieste.
V zjazde išiel ako na žuvačke
Prvý defekt chytil v závere prvého okruhu. „Problém bol v tom, že som pichol predné koleso hneď za depom. Znamenalo to, že som musel odjazdiť polovicu okruhu s defektom. V kopci to ešte ako-tak išlo, ale v zjazde som veľa stratil. Musel som aj bežať,“ vysvetľoval.
Padol až na 28. miesto a keď sa už chystal na nový útok a predieral sa dopredu, jeho šance definitívne pochoval druhý defekt. „A opäť za depom, takže opäť som jazdil s defektom, ale strata sa zvyšovala. Hneď som o ňom nevedel, ale v technickom zjazde som už išiel ako na žuvačke.“
Po pretekoch sa objavil s bandážou na členku pravej nohy. „Stalo sa mi to v čase, keď som bežal s bicyklom, zoskakoval som z nejakého kameňa na blato a podvrtol som si nohu. Verím, že to nebude nič vážne,“ vysvetľoval Sagan.
Tesne po pretekoch soptil, ale neskôr zobral olympijský neúspech ako realitu. „Taký je šport, jeden deň je lepší, druhý horší. Niekedy to vyjde, inokedy nie. Štart dobrý, ale výsledok nič moc. Nebolo to ťažšie, ako som si myslel. S dvoma defektami to však bolo náročné na psychiku,“ doplnil.
Na horský bicykel nezanevrie
Najmä prvý defekt pripísal na svoje tričko. „O druhom som ani nevedel, ale prvý bola moja vina, presne viem, kde som ho dostal. Väčšinou platí, že ak dostanete na horskom bicykli defekt, je to pretekárova vina. Najlepší cyklisti sa im vyhli…“
Sagan sa vrátil na veľké podujatie horských cyklistov po siedmich rokoch. Ako junior vybojoval titul majstra sveta, ale dlhá pauza bola cítiť. „Dlho som nejazdil špičkové preteky na horskom bicykli. Nechcem hovoriť o medaile, pretože som dlho nejazdil na horákoch, ani udržať sa v prvej desiatke by nebolo jednoduché, chýbajú mi skúsenosti i technika. Za najlepšími zaostávam, potvrdili to aj defekty. Ale stále si myslím, že na desiatku by to stačilo. Okolnosti boli proti.“
Foto: SITA/AP, Patrick Semansky
Sagan viackrát zdôraznil, že výsledok ho veľmi mrzí. Namiesto oddychu po Tour de France sa vrhol na prípravu na olympijskú súťaž, absolvoval vysokohorské sústredenie v americkom Utahu, veril, že jeho úsilie prinesie väčší efekt.
„Investoval som do prípravy veľa času i energie. Dal som do toho maximum, všetko, nie vždy sa to vráti,“ uvažoval.
Na horský bicykel, na ktorom začínal cyklistickú kariéru, nezanevrie. „Uplynulé dni, ktoré som sa mu venoval, ma veľmi bavili. Som rád, že som to vyskúšal, teraz to nevyšlo, ale bola to cenná skúsenosť, v budúcnosti uvidíme, čo sa bude dať robiť,“ naznačil Sagan.
Tréner: Nevideli sme, ako na tom je
Aj tréner Peter Zánický, ktorý pozná Sagana od jeho detských cyklistických rokov a strávil s ním v Riu týždeň, sa domnieva, že ak by ho nezastavili defekty, na desiatku mal, ale medaila by z toho určite nebola.
„Chýba nám však potvrdenie tohto tvrdenia. Mrzí ma, že sme Petrove úsilie nevideli až do finále, takže teraz môžeme o tom už len špekulovať. Nielenže dostal defekty, ale aj na zlých miestach. Tesne po pretekoch bol veľmi nahnevaný i sklamaný,“ pripomínal Zánický.
Podľa neho, keby ho defektová smola postihla v poslednom okruhu, mrzelo by to rovnako, ale aspoň by všetci videli, ako na tom Sagan v teréne je.
„Až také veľké rozdiely medzi najlepšími neboli a Peter sa v úvode medzi nich dostal. Keď ho tak rýchlo zbadali vedľa seba, viacerým špecialistom nabehla husia koža. Trošku im brnkal na nervy,“ domnieva sa tréner.
A jedným dychom dodáva. Škoda, že to netrvalo dlhšie…