V bodovacích pretekoch, záverečnej zo šiestich disciplín, sa ocitol na zemi po páde, ktorý zapríčinil jeho súper Mark Cavendish. Rýchlo sa však pozbieral, zistil, že vyviazol bez zranenia a nestratil nič z priebežného vedenia, a pokračoval až k zisku prvej zlatej medaily vo svojej kariére. Odolal aj útokom jeho konkurentov Cavendisha a Lasseho Normana Hansena, dánskeho obhajcu prvenstva z Londýna.
„Také sú cyklistické preteky. Ide sa na dráhe a bez bŕzd. Jeden jazdec zmení smer pred niekým, kto na to nie je pripravený, a pád je na svete,“ zobral športovo svoju kolíziu 27-ročný Talian. „Keď som videl padajúceho Kórejčana predo mnou, povedal som si, že nemám šancu, že idem k zemi. Ale telo bolo v poriadku a rýchlo som vysadol na bicykel. Adrenalín zafungoval, mrkol som sa na obrazovku a videl som, že stále vediem. Nad ničím iným som nerozmýšľal.“
Na pád najviac doplatil Kórejčan Park Sang-hun, ktorý nečakal Cavendishovu vlnovku, narazil do Britovho bicykla a strhol so sebou aj Vivianiho. Ázijského pretekára museli previezť do nemocnice na ošetrenia, ale zranenia nie sú vážne.
„Chybu beriem na seba. Mal som sa lepšie pozerať, čo sa deje za mnou, Dúfam, že Park je v poriadku. Eliovi sa ospravedlňujem,“ povedal po pretekoch Cavendish, ktorý si tiež splnil sen o prvej medaile s piatimi kruhmi, aj keď má len strieborný lesk.
Viviani celú situáciu videl zozadu a tvrdí, že Cavendish nebol na vine. „Nebola to jeho chyba. Kórejský pretekár bol pol kolesa za ním, bežný odstup je koleso. Cav bol predu a zmenil smer, to je predsa normálne ako pád, ktorý nasledoval,“ obhajoval súpera Viviani a k svojmu prvenstvu dodal: „Boli to preteky môjho života. Omnium je náročné, po piatich súťažiach prídu bodovacie preteky, ktoré sú najťažšie a o všetkom rozhodnú. Stošesťdesiat kôl taktickej jazdy. Vedel som, že v každom šprinte musím bodovať. Posledných 20 kôl som si necítil nohy.“